Jdi na obsah Jdi na menu
 


Dôvodom je Bella

26. 12. 2011

  Edward sedel v lietadle vedľa Alice v úplnom tichu. Tretí člen ich skupiny, Bella bola navždy preč. Vybrala si nesmrteľný život upíra s Volturiovcami cez lásku a šťastie s Edwardom.

        Jeho myseľ pretekala, nemohol pochopiť. Skutočne bolo tak nepríťažlivé žiť s ním normálny život ako človek? Naozaj bol pre Bellu vábivejší svet, ktorým jej Aro mával pred tvárou? Bolo to lepšie? Bella mu prisahala, že ho miluje, ona mu to povedala, a on ju miloval viac ako čokoľvek iné, ale zdalo sa, že to jednoducho nebolo pre ňu dosť.

        Edward jej nemohol sľúbiť svet, ale, sakra, určite sa snažil. Bolo to pre to, že ju opustil, aj keď jej povedal, že to bolo pre to, aby ju ochránil? Prečo ho nemohla pochopiť?

        Alice položila svoju ruku na jeho a on sa na ňu pozrel. ,,To nie je tvoja vina, Edward. Ja som ani netušila, že by si Bella vybrala Volturiovcov pred tebou. Je mi ľúto, ale možno je to tak lepšie.“ Stisla mu ruku a pozrela sa dolu. ,,Vieš, akí ľudia dokážu byť. Tak veľmi sa boja smrti, že hľadajú všetky prostriedky ako jej uniknúť. To bola Bellina voľba. Nie je to tvoja vina. Vrátime sa do Forks a budeme sa modliť, aby bolo všetko v poriadku.“

        ,,Ale ona nebude. Prepadne, v krátkom čase stratí dušu, ak bude slúžiť Arovi,“ povedal Edward. ,,Keby som nešiel, keby som tak veľmi netúžil zomrieť a byť s ňou, keby som sa vrátil do Forks a videl... nič z toho by sa nestalo.“ Edward sa pozrel z okna. ,,Je to moja chyba, Alice, a mám ju na svojich pleciach.“

       ,,Edward, miloval si ju. Nechcel si žiť vo svete, kde nebola ona. Urobila by som to isté, ak by som si myslela, že Jasper je mŕtvy,“ povedala Alice. ,,Som si istá, že rovnako by sa      zachoval zvyšok rodiny.“

       Edward neodpovedal. Nemohol si vinu odpustiť sám.

                      --------------------------------------------

      Edward stál blízko Swanovho domu. Charlie, Bellin otec, bol vo vnútri spolu s Bellinou matkou Renne a jej novým manželom, ktorého meno si Edward nepamätal. Billy Black bol v dome tiež.

      Bolo to niekoľko týždňov, čo sa Bella nevrátila, nezavolala ani nenapísala. Bolo to akoby jednoducho zmizla. Posledný záznam o nej evidovali na letisku, kde si kúpila letenku do Talianska. Akonáhle sa dostala do Talianska, zmizla. Aspoň pre človeka. Prvá vec, ktorú Edward urobil, keď sa vrátil do Forks, bolo vidieť Charlieho. Chcel mu povedať, čo sa stalo. Ale členovia vlčej svorky z La Push mu zabránili dostať sa k Charlieho domu viac ako na sto metrov. Balík obsahoval štyroch silných členov, Sama, Paula, Jareda a niekoho, kto sa volal Embry. Títo štyria boli viac ako dostatočná bariéra na Edwardovo zastavenie.

      Carlisle ho prinútil vrátiť sa do školy, dokončiť rok, a potom sa mali presťahovať do iného mesta. S najväčšou pravdepodobnosťou by to bolo zase niekde na Aljaške. Esme sa snažila, aby mu pomohla, bola upokojujúca, plná porozumenia, no nepomohlo to.

      V škole ostatní študenti a niektorí učitelia o ňom hovorili. Všetky ich myšlienky boli negatívne, a Edward ďalej klesal sám do seba. Prudko strácal váhu a Carlisle mu doslova niekoľkokrát musel nariadiť, ísť loviť, akonáhle jeho oči sčerneli ako smola.

       Teraz bol jeden z tých čias. Bola tma, zima prišla do Forks a sneh bol niekoľko desiatok centimetrov hlboký. Edward skákal zo stromu na strom, aby sa ľahšie pohyboval.

       Edward si všimol pohyb a vyrazil tým smerom.

      Jacob Black, oblečený vo veľkom tmavohnedom kabáte s kožušinou okolo kapucne a kapucňa na hlave. Jeho jeansy boli vlhké od snehu a vyzeralo to, že je vonku pekne dlho. Vyzeral hrozne. Edward mu to nemal za zlé. Bella bola jeho najlepší priateľ a Jacob ju miloval. Edwardovi to bolo jasné ako deň.

      Zoskočil zo stromu a pristál pred Jacobom, ktorý mu nevenoval najmenšiu pozornosť.

      ,,Ochorieš, ak zostaneš dlho vonku,“ povedal Edward.

      Jacob sa naň konečne pozrel. Jeho oči boli červené a opuchnuté, a na studených lícach a tmavých riasach mal zmrznuté slzy. Jeho pery boli popraskané a dehydratované a Edward mohol vidieť zvyšky zasušenej krvi na spodnej pere. ,,Čo chceš?“ Opýtal sa Jacob ticho. Ruky sa mu triasli a končeky prstov mal modré. Edward si bol istý, že Jacob nemohol ani ohnúť prsty, nieto zaťať ruky v päsť. Dobré preňho.

        ,,Dovoľ mi, aby som ťa dostal domov. Nemal by si byť vonku v zime ako je táto.“ Upír sa pohyboval dopredu pred Jacoba. Človek bol len o málo menší ako on. Natiahol sa a položil ruku Jacobovi na rameno. ,,Ospravedlňujem sa za všetko, Jacob.“

       Jacob zlostne tlačil rukami na upírí hrudník, no nemohol ho odtlačiť preč. ,,To by si sa mal!“ Odrhol pohľad od Edwardových čiernych očí. ,,Práve na teba začínala zabúdať a chcela ísť ďalej! A potom urobíš nejakú blbosť, a ona nechá všetko tak a ide ťa zachrániť. Je to tvoja vina! Žiadne kvantum tvojich ospravedlnení ju neprivedie späť!“ Jacob tlačil proti Edwardovi a zase ho nemohol prinútiť cúvnuť. Frustrovane ho udrel a zasyčal na bolesť, ktorú úder spôsobil jeho studeným rukám. ,,Prečo si radšej niekde neumrel a nenechal Bellu samú!?“ Jacobov hlas sa zlomil. ,,Konečne by sa vrátila!“ Jacob sa rozvzlykal a padol na kolená. Rukami si chytil hlavu a jeho telo sa otriasalo. ,,Nenávidím ťa! Všetko si zničil!“

      Edward pokľakol pred Jacoba. ,,Ja viem, ja viem, čo som vykonal. Vzal som Bellu od mnohých ľudí, ktorí ju mali radi. Kiež by som mohol vziať všetko späť. Keby som sa do nej nezamiloval, ona by stále bola tu.“ Upír otrel čerstvé i zmrazené slzy z Jacobovej tváre, a Jacob sa naň pozrel. ,,Viem ako sa cítiš. Moje srdce zlomila tiež.“

      ,,Ty nemáš srdce,“ zašepkal Jacob udrúc Edwardove ruky preč. ,,Nemáš poňatia aké je to niečo cítiť! Nevieš, ako sa cítim!“

      Edward sa trpko usmial. ,,Je mi ľúto, Jacob Black, ale ja naozaj viem.“ Potom sa Edward zdvihol a odišiel.

 

O 4 týždne neskôr

 

     Edward nevedel prečo, ale len čo sa Jacob cítil lepšie, on pokračoval vo svojich návštevách. Nebol si istý, či to bolo preto, že niekto trpel rovnakou bolesťou ako on, alebo preto, že Jacob nezaobaľoval svoje slová do cukru, a obviňoval Edwarda za Bellino zmiznutie, pretože to bola Edwardova chyba.

     Edward trpezlivo znášal Jacobove výčitky. Cítil, že vďaka mladému mužovi opadáva bolesť v jeho srdci. Prvýkrát sa cítil lepšie od chvíle, keď Bella vzala Arovu ruku a prijala jeho dar nesmrteľnosti.

     Edward si povzdychol a zatvoril veko svojho klavíra. Dnes sa mu nechcelo hrať. Pozrel sa na Jaspera. Boli doma sami dvaja. ,,Idem si zabehať, budem späť za pár hodín. Povedz Esme a Carlisle, aby sa nebáli,“ povedal Edward.

     Jasper prikývol, a potom obrátil svoju pozornosť späť k jeho románu o občianskej vojne. Znovu sa ponoril do slov na stránke.

     Edward schmatol mobil, peňaženku a kabát, aj keď kabát nebol potrebný. Len pre prípad.

    Hnal sa z dverí do lesa.

     Netušil, ako zakaždým vedel, kde nájsť Jacoba, rovnako ako to netušil Jacob. Čoskoro zdvihol korenistú vôňu. V mysli sa mu vynoril Jacob Black a Edward vyrazil po vôni.

    Tam bol. Sedel na padnutom strome, pri ktorom si vybudoval kruh z kameňov. Vedľa neho naukladané nahromadené drevo a pred ním nízky ohník. Za ním sa nachádzal veľký skalný útvar s tmavým otvorom uprostred.

     Edward vystúpil na malú čistinku a Jacob naň pozrel.

     ,,Nešiel si domov,“ ozval sa Edward, keď zbadal na Jacobovi rovnaké oblečenie ako deň predtým.

     ,,Nie. Kempujem,“ odpovedal Jacob ticho.

     ,,Je zima, môžeš ochorieť a tvoj otec musí mať strach,“ povedal Edward, keď sa postavil pred Jacoba.

     ,,Viem, ako prežiť v lese,“ odvrkol Jacob. ,,Môj otec ma naučil ako vyžiť z pôdy, a to aj v zime.“

     ,,Napriek tomu som si istý, že sa mu cnie. Ako dlho si tu býval?“ Opýtal sa Edward a hoci sa opatrne usadil na tom istom strome ako vlkolak, delilo ich od seba niekoľko metrov.

     ,,Odvtedy ako Bella nastúpila do lietadla,“ vysvetlil a uprene mladého upíra pozoroval.    ,,Mám zabalené nejaké oblečenie a v skale sa nachádza celkom priestranná jaskyňa, ktorá pekne drží teplo.“ Opäť sa zahľadel na svoje ruky.

     ,,Mal som vedieť,“ prikývol Edward s úsmevom.

     ,,Môj ľud... starší, bojovníci a náčelníci, chodili po týchto cestách... aby sa pokúsili nájsť samých seba. Mohli by sme to nazvať hľadanie duše, myslím. Boli vonku sami. Dokonca takto mohli stráviť niekoľko rokov a snažili sa nájsť odpovede na svoje otázky. Prečo urobili to, čo urobili, alebo to, čo od nich chceli duchovia. Snažím sa o to sám.“ Jacob sa pozrel na Edwarda. ,,Ako mám zistiť, čo mám robiť, keď sem prídeš každý deň otravovať?“

      Edward sa usmial. ,,Možno to je dôvod, prečo sem stále prichádzam. Aby som ťa videl,“ povedal Edward. ,,Je to kvôli Belle... stále sa starala o svoju rodinu a priateľov. Chcem preukázať česť jej pamiatke a ubezpečiť sa, že si v poriadku.“

     Jacob pokrútil hlavou. ,,Bella... ona si vybrala... stala sa jedným z vás... Čo nechápem je, prečo si sa vrátil. Bella bola tvoja. Prečo si nezostal s ňou. Byť šťastný s ňou vo svete nesmrteľných.“

     ,,Nie je to, čo som chcel,“ povedal Edward jednoducho a Jacob zvraštil čelo. ,,Nikdy som nechcel, aby sa Bella stala tým, čím som ja. Upíri sú monštrá, nech sa živia, čím chcú. Zabíjame, či už ľudí, alebo zvieratá. Moja duša bude po zemi chodiť navždy, počúvať myšlienky druhých, prenasledovaná hlasmi, bez pokoja. Nechcel som, aby Bella prepadla. Jej duša sa takto nikdy nedostane do neba. Chcel som, aby zostarla, aby ma nakoniec opustila, aby sa vydala a mala deti, zomrela a šla do neba.“

      ,,Ako vieš, že by sa dostala do neba?“ opýtal sa Jacob logicky a obzrel sa po Edwardovi.

      ,,Neviem. Bola by to príležitosť zistiť... no teraz sa tak nestane,“ zamrmlal.

      Jacob prehltol, prešiel prstami cez svoje dlhé vlasy a poťahal konce.

      Edward pozeral ako sa Jacob zdvihol, zmizol v jaskyni a potom sa vrátil s nožom v ruke. Edward sa napol, pripravený zastaviť Jacoba, ak by sa pokúsil ublížiť sa.

      Jacob sa chytil za vlasy akoby si ich šiel dať do copu a druhou rukou ich začal rezať. Pomaly dlhé pramene vlasov odpadli a skončili na snehu. Keď bol Jacob hotový, pokrútil hlavou. Jeho vlasy boli ešte dostatočne dlhé, aby zakryli uši, ale neboli po plecia ako pred niekoľkými minútami.

     ,,Prečo si to urobil?“ Pýtal sa Edward a Jacob sa na neho pozrel a usmial sa. Nebol to veľký a jasný úsmev, no bol skutočný, a odrážal sa v jeho tmavých očiach.

       ,,Ja idem ďalej. Bella povedala, že má rada dlhé vlasy, tak som si ich nechal rásť. Už tu nie je, takže nemám potrebu mať stále dlhé vlasy,“ odpovedal Jacob.

      Edward sa usmial tiež. ,,Je to dobrý krok v pred.“  Upír sa natiahol, neistý, že sa dostal dosť blízko Jacoba, aby sa ho mohol dotknúť, a prešiel prstami po jeho vlasoch. ,,Dobrá dĺžka. Pasuje ti k tvári.“

      Jacob sa ani neodtiahol od kontaktu, ani sa doň neoprel. Prijal to jednoducho, ako bolo, a nechal to plávať.

      Sedeli mlčky, až padla noc, a Jacob šiel do jaskyne spolu s niekoľkými slabo horiacimi polenami.

      Edward sedel vonku a počúval Jacobov spomaľujúci sa dych a tep. Jacob zaspal.

 

O 2 mesiace

 

      ,,Jar príde čoskoro,“ povedal jedného dňa Jacob a Edward na neho pozrel. ,,Cítim to, vzduch sa mení.“ Jacob išiel do jeho prvej zmeny pred niekoľkými dňami, ale Edward bol prekvapený, že Jacob nesmrdí ako ostatní vlci, ako mokrý pes, no cíti sladkou vôňou s nádychom zeme a dažďa.

     ,,Budem rád,“ povedal Edward. ,,Nechcem sa starať o tvoju zmrznutú mŕtvolu.“ Jacob zdvihol oči v stĺp.

     ,,Chcem ísť na lov. Možno chytiť zajaca alebo dvoch, miesto sušeného mäsa, čo mám teraz.“

     ,,Zajtra ti prinesiem večeru,“ ponúkol sa Edward.

     ,,Prečo?“ Vyzvedal sa Jacob.

     ,,Pretože chcem.“ Edward sa presťahoval bližšie k Jacobovi. ,,Chcem ti tiež priniesť novú deku. Túto si už predral, musí ti byť zima.“

     Jacob sa začervenal. ,,Nemusíš sa o mňa starať,“ povedal. Edward vzal jeho tvár opatrne do rúk, pričom dal jeho palce pod Jacobovu bradu a štíhle prsty zamotal do mladíkových dlhých vlasov.

      ,,Chcem sa o teba starať, Jacob,“ povedal upír ticho. Jacob sa zachvel, no nebolo to zimou. Zhlboka vdýchol Edwardov sladký dych, keď mu ovial tvár. Pomaly otvoril oči.

      ,,Edward,“ zašepkal Jacob a prešľapol na druhú nohu. Natiahol sa, baliac jeho rukavice okolo Edwardovho zápästia, a vzhliadol k upírovi.

     Edward sa sklonil rýchlo a pritisol pery na tie Jacobove. Jacoba dych opustil rýchlo a hladne pobozkal Edwarda späť. Zovrel pevne Edwardove rozstrapatené vlasy, telom tvaroval to upírovo tak presne ako to len šlo.

     Edward zastonal a vsunul jazyk do Jacobových úst, snažiac sa ochutnať čo najviac zo svojho vlka skôr, ako Jacob bude potrebovať vzduch. Jacob vzdychol a bozkával upíra späť ako muž, ktorý umiera smädom a snaží sa piť z prázdnych fliaš. Keď nakoniec vlkolak nevydržal pálenie v pľúcach, odtiahol pery preč a ťažko oddychoval. Edward sa pustil bozkávať a sať Jacobov krk. Rukami rozhrnul vlkolakov kabát a dlaňami vkĺzol pod látku košele, ktorú mal Jacob na sebe. Ďalej pod tričko, kým sa nedostal k horúcej pokožke.

      ,,E-Edward,“ zastonal Jacob. ,,J-ja neznesiem...“ vzdychol.

      Edward zdvihol Jacoba a odniesol ho do jaskyne, kde spal posledných niekoľko týždňov. Položil ho na posteľ, sklonil sa k nemu a opatrne z mladého muža stiahol všetko oblečenie tak, aby ho nepotrhal. Keď bol Jacob konečne pred ním nahý, Edward sa ťažko nadýchol nepotrebného vzduchu.

      Jacob bol krásny. Ľahko definované svaly potiahnuté červenohnedou kožou. Jeho bradavky boli tmavé a kalené, prsné svaly jeho tela dobre viditeľné. Dlhé nohy boli perfektné a tvrdo stojaci penis netrpezlivo kvapkal preejakulátom. Len čakal, aby si ho Edward vzal. Upír zavrčal žiadostivosťou a zohol sa, úplne prehltnúc Jacobovu erekciu. Chlapec sa mu s výkrikom vzoprel do úst. Našťastie Edward nemal dávivý reflex, upíri ho nepotrebovali. Bolo tak jednoduchšie uvoľniť hrdlo a prijať tvrdý orgán úplne. S pôžitkom pohmkával okolo neho, takže Jacob fňukal a zvýšil priľnavosť na Edwardových vlasoch.

      Edward silne sal, predtým než jeho jazyk zablúdil do štrbiny Jacobovho kohúta, a Jacob zakričal.

      ,,E-Edward... n-nie... viac,“ vzdychal.

      Edward sa na neho pozrel a rýchlo si olizoval prsty, kým sa presunul medzi Jacobove stehná. Upír sa naklonil, prudko Jacoba pobozkal, a zatlačil prvým prstom. Prekvapene zastonal, pretože vlkolakovo telo už bolo mokré, pulzujúce a dychtivé, aby si ho vzal. Edward sa na chvíľu zamyslel, ale potom si uvedomil pravdu. Bol koniec februára, čas párenia vlkov. Edward vytiahol prsty a natieral si prirodzený lubrikant, ktorý Jacobovo telo vyrobilo, na penis rýchlo, aby mohol ostro vraziť do vlkolaka.

      Jacob vyklenul chrbát a vykríkol. Edward nenásytne sal Jacobove bradavky, keď sa vytiahol von. Jeho ruky tlačili vlkolakove svaly, posunul sa na kolenách, jednou rukou dosiahol zarovno Jacobovej hlavy, druhá pevne zovrela Jacobov bok. Upír majetnícky zavrčal, nikdy v živote sa necítil tak voľný, nikdy nechcel prísť o svoju ľudskosť toľko ako práve teraz. A on tak urobil. Vytiahol sa z mladíkovho horúceho tela a tvrdo sa vrátil späť do tesnej pasáže. Vlkolak kričal znova, rukami driapal upírov nahý hrudník a nechtami značil bledú kožu.

      Jacobove slová sa stali nekoherentnými, no Edward predsa len mohol rozoznať dosť, aby pochopil, že jeho milenec prosí o viac. S výkrikmi ,,tvrdšie,“, ,,viac“, ,,hlbšie“ Edward sa do aktu vložil celý a dal vlkolakovi koľko mohol, kým obaja spadli cez okraj, a ponorili sa do orgazmu. Edward sa zahrabal hlboko a nechal v trasúcom sa tele jeho milenca poslednú kvapku svojho mliečneho semena. Edward sa nevytiahol skôr, ako sa s Jacobom bezpečne prevalil. Tlačil Jacoba na chrbát a starostlivo sa okolo neho stočil.  

       Vlkolakovo dýchanie sa nakoniec vyrovnalo v spánku. Edward ho bedlivo sledoval až kým neprišiel večer. Upír sa konečne odtiahol a nežne Jacoba prikryl jeho dekami. Edward však s nimi nebol spokojný a rozhodol sa, že si urobí výlet do Port Angeles kúpiť niekoľko nových kusov, ktorými by vlkolaka potešil, spolu s pár vankúšmi a nejakým jedlom.

      Edward si obliekol svoje veci a utiekol domov, pričom spomalil len na tak dlho, aby Esme a Carlisle oznámil, že ide zase von, schmatol kľúče od auta, peňaženku a mobil.

 

5. deň

 

      Jacob sa vo vlčej podobe opäť natiahol vedľa ohňa. Edward sa opatrne opieral o svojho nového kamaráta. Jacobova vôňa sa zmenila, stratila sladkosť, zostala len vôňa zeme a dažďa. Edward sa prevalil a pritúlil sa k Jacobovej veľkej zarastenej hrudi.

      ,,Čo sa deje, láska?“ pýtal sa upír.

      Jacob zdvihol hlavu a pozrel na upíra. ,,Čo tým myslíš?“

      ,,Tvoja vôňa sa zmenila,“ zašepkal Edward a maznal vlkov chrbát.

      ,,Ja neviem... nezdá sa mi, že sa líši,“ odpovedal po pravde.

      Edward zahmkal a pošúchal Jacoba za ušami. Jacobova ľavá zadná noha zľahka kopla.     ,,Keď sa začneš cítiť čudne, povedz mi to. Mám strach,“ zašepkal upír predtým ako vtisol bozk na vrchol Jacobovej chlpatej hlavy.

       Jacob zahmkal a zložil masívnu hlavu Edwardovi do lona. Jeho chvost sa mierne vrtel, keď hľadel do ohňa.

 

24. deň

 

     Jacob zastonal a prevalil sa na chrbát. Rebrá a chrbtica ho boleli, jeho žalúdok bol rozrušený a víril. Edward šiel do mesta, aby zaobstaral lieky a balenú vodu, vystrašený, že Jacob ochorel z vody, ktorú bral z prameňa. Jacobovi však nechutila pokazene a on ju pil mnohokrát pred tým.

       Jacob zavrel oči a unavene zanariekal, keď vyklenul chrbát, ako sa snažil, aby sa bolesť zastavila alebo aspoň poľavila.

      ,,Som späť, Jacob,“ volal Edward upokojujúco a kľakol si vedľa Jacoba. Opatrne zdvihol družkinu hlavu do lona a pritisol studenú ruku na horúce líca.

 

31. deň

 

        Teraz už bolo zrejmé, že Jacobovo brucho je opuchnuté a navyše sa mu na hrudníku objavili extra bradavky v dvoch radoch, takže ich teraz mal celkom šesť. Jacob bol s mláďatami, koľko ich bolo Edward nevedel, no bol šťastný.

       V súčasnej dobe lovil pre Jacoba, ktorého telo sa teraz hýbalo priveľmi pomaly, aby si mohol chytiť vlastné jedlo. Edward sa vrhol na svoju korisť, jeleňa, asi dva roky starého, a s ľahkosťou mu praskol krčné stavce. Chystal sa ho zdvihnúť na rameno, keď hluk upútal jeho pozornosť, a vzhliadol.

      ,,Edward.“

      Edward sa usmial na svojho otca, ktorého nevidel v priebehu niekoľkých týždňov. ,, Ahoj, Carlisle,“ povedal a pomaly vstával s jeleňom na chrbte.

     ,,Kde si bol? Ostatní o teba majú strach,“ pýtal sa Carlisle.

     ,,Som v poriadku. Ja sa len o niekoho starám,“ odpovedal Edward. ,,Tiež lovíš?“ vyzvedal sa.

     ,,Áno. To je to, čo robíš, Edward? Nemôžeš starať o niekoho týmto spôsobom.“ Upozorňoval Carlisle svojho syna a blížil sa k nemu.

     ,,Je to to, čo on chce. Je to v poriadku,“ hovoril mladší upír a Carlisle zvraštil čelo.

     ,,Správaš sa zvláštne, Edward,“ povedal Carlisle. ,,Kto je to? O koho sa staráš?“

     Mladší upír na svojho otca defenzívne zavrčal. ,,Nevezmeš ho odo mňa!“

     Carlisle zdvihol ruky. ,,Nemám v úmysle,“ povedal pokojne. ,,Pomôžem ti, Edward. Chcem ti pomôcť postarať sa o túto osobu.“

      Edward zažmurkal. Rýchlo premýšľal, potom sa pozrel späť do otcovej tváre, kým podľahol a prikývol. Rozbehol sa späť k Jacobovmu úkrytu.

      Carlisle ho s ľahkosťou nasledoval a nakoniec stuhol, keď videl ,kto bol Edwardovým chránencom.

       Jacob Black.

       ,,Jacob, jeho kmeň ho všade hľadá,“ oznámil starší upír.

       ,,Nemôže sa vrátiť,“ bránil Edward okamžite a prikradol sa k svojmu spiacemu kamarátovi, ktorý ležal schúlený pri ohni. Upír pobozkal Jacoba na čelo a pritisol tvár k jeho krku v milujúcom geste. ,,Skontroluješ ho? Uistíš sa, že sú zdraví?“ Opýtal sa Edward a pozrel na Carlisla.

       ,,Oni?“ opýtal sa Carlisle nechápavo, ale ako na odpoveď sa Jacob ospalo zdvihol do sedu a odhalil opuchnuté brucho. ,, Ach, môjbože,“ vyhlesol starší a Edward sa na neho zahľadel znova. ,, Edward, čo sa deje?“

        ,,To je moje,“ vyhlásil Edward jednoducho.

        Chvíľu trvalo, kým Carlisle strávil odpoveď. ,,Ako?“

        ,,Potom, čo Bella odišla, som ho našiel,“ priznával sa Edward. ,,Toto je to miesto, kam som tajne unikal. Keď som zistil, že je tehotný, prestal som sa vracať domov. Musím ho chrániť.“

       Carlisle prikývol a pomaly prešiel k Jacobovi. Kľakol si k mladému mužovi. ,,Môžem sa pozrieť?“

      Jacob zdvihol ruky zo žalúdka, a keď sa ho Carlisle dotkol, zatvoril oči. Doktor sa zameral na Jacobov srdcový rytmus. Bol normálny, na vlka, rýchly, ale zdravý. Po dôkladnom počúvaní tep zablokoval svojimi zmyslami a sústredil sa na druhý tlkot srdca, ktorý letmo počul. Bil veľmi rýchlo, ale nie v tiesni. Bol to len jeden tep, a Carlisle myslel, že to bolo preto, že technicky Edward bol stále človek, a Jacob bol tiež čiastočne ľudský, tak by nemalo byť viac ako jedno mláďa vo vrhu. Len jedno zdravé dieťa. Carlisle nedokázal odhadnúť, či je to chlapec alebo dievča bez riadneho vybavenia, ale podľa Jacobovej vône mohol povedať, že on i dieťa boli obaja zdraví.

      ,,Obaja ste v poriadku,“ vyhlásil nakoniec s pohľadom upretým na Jacoba.

      ,,Ďakujem vám,“ prehovoril vlkolak.

      ,,Tvoja rodina sa o teba veľmi bojí. Nemohol si počuť členov svojej svorky?“ pýtal sa doktor Cullen.

      ,,Počul som ich, no ignoroval. Stále počujem ich myšlienky, no oni nemôžu počuť moje,“ priznal Jacob. ,,Je to preto, že som si vytvoril svoj vlastný kmeň, s Edwardom.“ Uprel pohľad na svojho druha.

      Carlisle si vzdychol. ,,Môžem im aspoň oznámiť, že si v poriadku?“

      ,,Len im nehovorte, kde sme,“ trval na svojom Jacob, keď sa obrátil späť k lekárovi. ,,Už to nebude dlho trvať a pôjdem domov.“

      Carlisle prikývol. ,,Vrátim sa opäť, aby som vás mohol skontrolovať.“ Vstal zo zeme a oprášil si šaty, potom sa obrátil k Edwardovi. ,,Ak sa niečo stane, príďte, a ja vám pomôžem.“

       Jeho syn prikývol pred prechodom k jeho mate.

       Carlisle zvraštil čelo. Nikdy predtým nevidel upíra, ktorý funguje skôr ako zviera než človek. Bolo to zvláštne, ale Carlisle mal ako prvé na starosti iné veci. Musel kontaktovať Billyho Blacka a Sama Uleyho  a povedať im, že Jacob je v poriadku.

       Bolo ako si myslel. Billy Black a Sam Uley, prišli do jeho domu hneď ako im bola doručená správa.

      ,,Viete, kde je môj syn?“ zisťoval Billy hneď. Vyzeralo to, že mužovi sa dlho nedostalo riadneho spánku.

       ,,Áno, skontroloval som ho sám a je zdravý. Edward je s ním.“

       ,,Kde je? Musíme ho priviesť späť domov,“ rozčuľoval sa Sam.

       Carlisle potriasol hlavou. ,,Nechcú byť rušení. Edward bol zo mňa veľmi nervózny a ja som jeho Pán, jeho Otec. Nedovolí vám priblížiť sa k Jacobovi.“

       ,,Prečo? Čo sa deje s mojím synom?“ Pýtal sa vystrašene Billy.

       Carlisle zvraštil obrvy a zamyslene si pošúchal bradu. ,,Aké je Jacobovo miesto v tvojom balení, pán Uley?“ pýtal sa upírí lekár a sledoval ako sa alfa vlk mierne zahniezdil. ,,Je schopný produkovať potomkov, nie? To je dôvod, prečo ho chcete, čo najrýchlejšie, mám pravdu?“

       ,,Áno,“ súhlasil Sam cez zaťaté zuby. ,,Ako to viete?“

       Carlisle sa v hlbokom zamyslení pozrel z okna. ,,Zabil by si mláďa, ktoré nie je tvoje?“

       ,,Nie,“ popieral Sam a upokojujúco položil ruku na Billyho rameno. ,,Možno som zviera, no nie som netvor.“

       Doktor Cullen prikývol. ,,Dobre, dobre,“ mrmlal.

       ,,Carlisle,“ ozval sa Billy.

       ,,Zdá sa, že naši synovia sa spojili nad stratou Isabelly Swanovej,“ začal doktor vysvetľovať. ,,Našli mate jeden v druhom.“ Sledoval ako ďalší dvaja muži stuhli, ich oči rástli široké ako sa im potom, čo Carlisle povedal, odpovede začali formovať v mysliach. ,,Jacob v súčasnej dobe nosí Edwardovo dieťa. Jeho srdce tlčie.“ Doktor sa pozrel na mužov znovu.

      Vyzeralo to ako úľava na Billyho tvári, ale niečo ako smútok na Samovej. Tak sa zdalo, že alfa chcel Jacoba ako svoju družku.

      ,,Sú obaja v poriadku?“ Spýtal sa Billy Black.

      ,,Ak môžem povedať, obaja sú úplne zdraví. Len toľko môžem povedať bez technického vybavenia a pokiaľ neopustia svoj domov.“

      ,,Dozeraj na môjho syna starostlivo, Carlisle Cullen. Ak sa mu niečo stane, alebo dieťaťu, je to na tvojich rukách,“ povedal Billy.

      ,,Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som sa ubezpečil, že sú obaja zdraví. Edward sa o nich tiež stará. Zdá sa, že vytvorili svorku sami pre seba. Edward sa chová rovnako ako zviera v prírode, a zdá sa, že Jacob sa tiež vracia k svojmu animálnemu charakteru. Je to prirodzené?“ Pýtal sa človeka a posunovača.

      ,,Pre Jacoba, áno, neviem však o tvojom Edwardovi,“ odpovedal Sam. ,,Je to neobvyklé a staré učenie sa nezmieňuje o párovaní vlka a upíra.“

      Carlisle prikývol. ,,Uvidím, či niečo nájdem.“ Uzavrel. Vstal a natiahol ruku v Billymu ako prvému. ,,Verím, že budeme musieť zostaviť novú dohodu.“

      Billy potriasol rukou pevne. ,,Áno, to urobíme. V priebehu najbližších dňom pripravíme novú zmluvu.“

      Carlisle potom ponúkol ruku aj Samovi. ,,Je mi ľúto, že Jacob nie je tvoj,“ povedal ticho.

      ,,Buď rád, že tvoj syn našiel v Jacobovi partnera. Jacob je jemná duša,“ povedal Sam a pevne potriasol ruku, ktorú mu upír ponúkol. ,,Čoskoro sa zase stretneme, Carlisle.“

 

42.deň

 

      Jacob olízal Edwardovu tvár a zakňučal. Uši stlačené pozdĺž jeho hlavy.

      ,,Čo sa deje, láska?“ Vyzvedal Edward a jemne vlka láskal.

      ,,Som zranený. Dieťa sa stále pohybuje... kope ma do rebier,“ vysvetľoval posunovač.

      ,,Mrzí ma to, zlato,“ šepkal Edward a pritisol čelo k Jacobovmu. ,,Bolesť sa čoskoro skončí, už to nepotrvá dlho.“

      ,,Milujem ťa, Edward,“ vyznal sa Jacob.

      ,,Ja teba tiež, môj vlk,“ vyhlásil upír a pritisol pery na vlčí ňufák. Jacob mu olízal pery. ,,Teraz si oddýchni.“

       Jacob zakňučal a s povzdychom sa prevalil na bok. Hlavu si položil do Edwardovho lona a pomaly a nežne olizoval jeho ruky zatiaľ čo ho upír opatrne hladil po rebrách.

 

57.deň

 

        Jacob zavrčal na postavu stojacu v ústí brlohu. Nepáčilo sa mu, že je niekto v jeho úkryte. Desilo ho to a strašilo, nie je to bezpečné pre jeho mláďa.

       ,,To je v poriadku, Jacob, to som len ja,“ ozval sa Edward. ,,Priniesol som ti jedlo a vodu, a potom okamžite odídem, ok? Zostanem vonku, aby som sa ubezpečil, že sa nikto nedostane dovnútra.“ Edward nastavil uvedené položky hneď vedľa hniezda prikrývok a vankúšov, ktoré Jacob nahádzal na hromadu. Hneď potom ho upír opustil. Jacob sa pozrel na veľké misy s vodou neistý, kam sa Edward chystal. Možno domov?

       Jacob unavene vzdychol a položil sa na bok. Zatvoril oči, nechal jeho uši padnúť späť na hlavu a srsť vyhladiť. Bol s bolesťami v bruchu niekoľko hodín, z brlohu už nevyšiel zopár dní a niekoľkokrát predtým skoro uhryzol Edwarda, než sa konečne zabarikádoval v jaskyni. Stočený do klbka opatrne ňufákom štuchol do veľkého brucha. Olízal ho a zakňučal. Vedel, že jeho mláďa sa čoskoro narodí.

       Edward chodil nervózne mimo jaskyne a náhodne pridával do ohňa ďalšie drevo. Tenkými ušami zachytával Jacobove mäkké zvuky v jaskyni a prial si, aby mohol byť tam a zároveň vedel, že tam teraz nepatrí. Mal by ísť za svojím otcom, no nechcel odísť od Jacoba. Musel sa uistiť, že k jaskyni nikto nepríde a nebude Jacoba obťažovať. Edward zvraštil obočie, pozrel sa na oheň, ktorý bol dosť veľký, aby udržal divoké zvieratá preč od úkrytu a zároveň bol dosť malý na to, aby priťahoval nechcenú ľudskú pozornosť. Pozrel sa späť na vchod do jaskyne. Jacob mal zrejme do pôrodu ešte pár dní, malo by byť bezpečné odísť k rodine.

       Edward sa rozbehol domov. Keď sa dostal k domu, bol prekvapený vôňou iných vlkov. Vlasy na zátylku sa mu postavili dupkom, no zavrtel hlavou, nemal čas starať sa o vlkov. Vošiel do domu a bol zastavený rýchlym pohybom. Alice mu lipla na hrudníku.

       ,,Chýbal si mi!“ Plakala mu na prsiach a Edward si ju starostlivo premeriaval.

      ,,Tiež si mi chýbala, Alice,“ vyhlesol nakoniec Edward a malý škriatok sa konečne usmial.

      ,,Wow, to bolo naozaj extrémne kempovanie, čo?“ pýtala sa.

      ,,Kde je Carlisle?“

      ,,Hore so Samom, podpisuje sa nová zmluva. Sam a Carlisle si rozprávajú príbehy, aby sa navzájom lepšie spoznali,“ vysvetľovala Alice. ,,Prečo? Čo sa deje?“

      ,,Jacob odišiel do svojho brlohu a nevychádza,“ odpovedal upír už v pohybe, mieril hore po schodoch. Neklopal, len otvoril dvere a zostal stáť uprostred verají.

      ,,Edward,“ Carlisle vstal z jeho kresla. ,,Čo sa stalo?“

      ,,Jacob,“ povedal Edward jedným slovom.

       ,,Je zranený?“ Pýtal sa lekár.

       ,,Nie, je blízko pôrodu,“ ozval sa Sam a postavil sa, keď sa po ňom obzreli obaja upíri. ,,Cítim to na tebe,“ prezradil Sam. ,,Môžem ísť s vami?“

       Edward sa zahľadel Samovi do očí a rýchlo sa preberal jeho myšlienkami, potom upriamil svoju pozornosť späť na Carlisle. ,,Nepáči sa mi, že som dlho preč. Mali by sme ísť.“ S tým sa zvrtol vo dverách a odišiel. Nečakal na Sama ani otca, aby ho nasledovali, no obaja muži tak bezodkladne urobili.

       ,,Koľko dní už hniezdi?“ Vypytoval sa Sam, keď Edwarda dobehol.

       ,,Len dva, a keď som odchádzal pôrod ešte nezačal.“

       ,,Ďakujem, že si mi dovolil ísť,“ povedal Sam.

       Edward len ľahko kývol hlavou a zrýchlil ako sa blížil k domovu.

       Zastavil sa pred jaskyňou, nevstúpil, len počúval. Jacob opäť odpočíval a nebolo počuť ani žiadneho novorodenca. Obzrel sa späť na ďalších dvoch, ako prišli na čistinu.

      ,,Jacob si vybral dobré miesto, kde privedie na svet svoje mláďa,“ odobril Sam miesto. Edward sa usadil pred ústím jaskyne, a keď Sam prišiel bližšie varovne zavrčal. ,,Ja nejdem dnu, chcem len počúvať,“ vyhlásil Sam. Kľakol si a zavrel oči.

 

61.deň

 

     Edward nervózne stepoval pred jaskyňou, Jacob už od skorého rána vydával mnohé zvuky, nárek, kvílenie a vrčanie. Sam hovoril, že dieťa príde veľmi skoro, a Carlisle len čakal, aby bol po ruke až by sa niečo pokazilo.

      ,,Edward.“

     Edwardova hlava sa prudko otočila k jaskyni. ,,Jacob?“ Pomaly vošiel dnu.

     Jacob ležal na boku, voľne stočený do klbka. Na bruchu mal položené malé ľudské dieťa. Edwardove jantárové oči sa rozšírili a on si opatrne kľakol k svojmu vlkovi. Bol to malý chlapec s uhľovočiernym páperím na hlavičke a niekoľkými bronzovými odleskami v ňom. Jeho pleť bola bledá a oči boli zmesou jantáru a čokoládovohnedej. Čo však prekvapilo Edwarda najviac, bol malý huňatý chvostík, čo vyrastal ich dieťaťu nad kostrčou, a chutné psie ušká, ktoré boli rovnakej farby ako vlásky.

      Jacob si unavene zložil hlavu na Edwardove kolená a zavrel oči. ,,Je krásny, Jacob,“ zašepkal Edward a starostlivo zdvihol bábätko. Hlavičku opatrne držal v jednej ruke a malé telíčko podopieral druhou.

      ,,Chcem, aby si ho pomenoval,“ povedal Jacob a Edward sa na neho pozrel.

      ,,Si si istý?“ Opýtal sa roztrasene.

      ,,Áno,“ pritakal vlkolak.

      Edward držal svojho prvorodeného syna nežne v náručí a sklonil sa, aby Jacoba pobozkal na vrch hlavy. ,,O chvíľku. Najprv ho ukážem môjmu otcovi a Samovi.“

      ,,Sam je tu?“

      ,,Je tu len, aby sa uistil, že si v bezpečí,“ hovoril Edward. Schmatol jednu z menších diek a starostlivo do nej zabalil ich syna.

      ,,Nezostávaj dlho preč,“ prosil Jacob a ľahko preradil formu.

      ,,Nebudem.“ Upír sa postavil a opustil úkryt spolu so synom.

      Carlisle sa pred ním zjavil ako blesk a nadšene sa díval na dieťa ukryté v deke. ,,Úžasné,“ šepkal.

      Edward opatrne odhalil svojho syna. ,,Jacob chce, aby som ho pomenoval.“

      ,, Môžem?“ Pýtal sa jeho otec nedočkavo a pomaly natiahol ruky. Edward váhal niekoľko sekúnd, no potom predal svojho syna otcovi. ,,Úžasné.“ Opäť vyhlásil starší upír. Edward sa otočil k Samovi, ktorý k nim pristúpil zozadu a len sa pozeral.

       ,,Mláďa je zdravé?“ Opýtal sa Edwarda.

       ,,Veľmi,“ vyhlásil Carlisle. ,,Gratulujem, Edward, si otec.“

       ,,Aké bude jeho meno?“ Vyzvedal Sam.

       ,, Mason.“

       Sam len prikývol. ,,Mal by som to ísť povedať Billovi a starším.“ Natiahol ruku smerom k Edwardovi. Edward ju pevne chytil a potriasol.

      ,,Vitaj v rodine,“ prehovoril skôr ako sa transformoval a zmizol v lese.

     Edward odobral Masona od svojho otca a vydal sa späť k Jacobovi.

                                                     

 

                                                                       KONIEC


Pokračovanie príbehu Dôvodom je Bella 2. je v štádiu prekladu.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář