Jdi na obsah Jdi na menu
 


Intímna misia 5/5

5. 8. 2012

      Iruka bol viac ako dva kilometre od dediny. Nebolo ľahké uniknúť bránou nepozorovane a bez zbraní, ale nejako sa mu to podarilo. Musel bežať bez chakry celú cestu von z brány. Nemohol riskovať použiť niečo z nej skôr, ako bol v dostatočnej vzdialenosti od dediny.

       Teraz klesol na zem ku kmeňu stromu a pozeral späť. Žiadni ninja z Konohy, ani Anbu za ním zatiaľ neboli. Mohol si dovoliť niekoľko minút odpočinúť, než sa bez oddychu vydá domov do svojej dediny.

       Ťažko oddychujúc sa oprel o strom a snažil sa chytiť dych. Keď otvoril oči, zahľadel sa na jasnú modrú oblohu. Z nejakého neznámeho dôvodu mal pocit, akoby na niečo zabudol. Niečo dôležité, čo mal urobiť.

       Modrá.

       Nebovomodrá.

       Nebovomodré oči.

       ,,Naruto!“ Iruka sa prudko naklonil dopredu, slová sa mu ozývali v hlave.

       ,,Stretneme sa tu opäť v rovnakú dobu?“

       ,,Jo!“

       ,,O druhej popoludní.“

       ,,O druhej popoludní.“ Zopakoval chlapec a natrčil malíček. ,,Sľubuješ?“

       Iruka sa sekundu pozeral na vystretý prst, kým natiahol vlastný malíček a usmial sa. ,,Sľubujem.“

       Pracoval tak tvrdo na jeho úteku.

       ,,Ale sľúbil si chlapcovi.“

       Ale nebude mať ďalšiu príležitosť k úteku znovu.

       ,,Sľúbil si.“

       Prisahal vernosť svojej dedine prvej.

       ,,Umino Iruka nikdy neberie svoje slovo späť.“

       ,,Čo mám teraz robiť?“

 

       Kakashi trielil za svojimi psami, keď bežali okolo hlavnej brány a leteli do lesa. Vyskočil na vysoké stromy a skákal z vetvy na vetvu. Bolo jasné, ktorým smerom mierili.

       Hidden Mist Village.

       Kakashiho ruka pevne zvierala zbraň a bol pripravený zasiahnuť, keď príde na dohľad nepriateľa. Duševne bol pripravený bez váhania zaútočiť, keď sa jeho psi zastavili.

       Pozrel sa okolo a zastavil sa na hornej vetve, keď sledoval ako jeho svorka krúži okolo a oňucháva zem a vzduch.

       ,,Čo sa deje?“ Spýtal sa ich.

       Jeden zo psov odpovedal, jeho výraz bol zmätený. ,,Chodník sa zastavil a zmenil.“

       ,,Zmenil?“

       Prikývol. ,,Je to čudné.“

       ,,Čo? Vybral si dlhšiu trasu?“

       Psi zaváhali. Chvíľu sa na seba pozerali, akoby starostlivo vyberali slová, kým odpovedali.

       ,,Je to vlastne... ehm...“ Začal malý pes mrmlať a Kakashi takmer stratil trpezlivosť, keď iný pes vyhŕkol. ,,Išiel späť do dediny!“

       ,,Čože?“

       Kričiaci pes si vzdychol a jasnejšie zopakoval. ,,Jeho cesta sa obrátila a vydala sa smerom k našej dedine.“

       Kakashi bol zmätený. Sakra, všetci boli ohromení. ,,Si si istý? Úplne istý? Žiadne klamné zastávky v jeho behu alebo niečo s jeho vôňou, čo?“

       Pokrútili hlavami.

       ,,Nie. Ak by zmenil jeho vôňu, urobil by tak už dávno.“ Vysvetlili. ,,A podľa vône jeho stopy, tu odpočíval asi pred pol hodinou.“

       Kakashi sa na chvíľu odmlčal, kým sa snažil myslieť. Nič nedávalo zmysel. Iruka bežal preč, utiekol z dediny a potom sa vrátil? To nedávalo žiadny zmysel!

       ,,Vy dvaja,“ ukázal na dvoch psov zo svorky. ,,Nájdite Pakkuna. Vysvetlite mu podrobnosti a informujte Hokage o zmene plánu. Vy ostatní, ma veďte za utečencom.“

 

       O pol hodiny neskôr sa znovu dostali do dediny. Pri bráne sa rozdelili, aby sa uistili, že im Iruka neunikne, ak by sa o niečo pokúsil. Kakashi si vybral Pakkuna, keď sa vrátil po splnení predchádzajúcich rozkazov, a odišli hľadať Iruku.

       ,,Ako je ďaleko?“ Pýtal sa Kakashi, keď skákali po strechách.

       ,,Je blízko.“ Mops zavetril znovu. ,,Vôňa je čerstvá.“

       ,,Dobre.“

       Zastavili sa uprostred ulice. Pred nimi stál obchod ramen. Popod klapky Kakashi videl vo vnútri dve osoby. Jednu z nich Kakashi poznal veľmi dobre.

       Ako sa blížil ku vchodu do reštaurácie, priestor okolo neho sa začal rúcať a nechal ho samého na mieste. Čas sa spomalil, Kakashi sotva dýchal, v ušiach mu zvonilo. Tesnejšie zovrel ruku okolo kunai vo vrecku.

       Teplý smiech zrazu vybuchol z malého ramen stánku a rozbil Kakashiho tranz.

       ,,A potom hodil kunai do kríkov a takmer prepichol úbohého zajačika. Bol vydesený takmer do bezvedomia!“ Počul sa smiať Iruku. ,,Jeho cieľ bol na opačnej strane ako skončila kunai!“

       ,,Nie je to moja chyba, že to letelo dozadu!“ Zakričal mladý vysoký hlas v defenzíve.

       Kakashi mohol vidieť starého muža, ktorý, ako veril, bol vlastníkom stánku. Starý muž tiež zbadal Kakashiho, pozdravil ho a s úsmevom privítal. ,,Ach, vitaj! Poď a posaď sa.“

       Počujúc to, Iruka a Naruto obrátili svoju pozornosť na nového návštevníka. Obaja mali prútiky plné rezancov strčené v ústach. Kakashi sa pozrel do Irukovej tváre. A hoci hnedé oči boli široké, keď ho zbadal, neboli prekvapené či šokované. Vyzeralo to, akoby ho očakával.

       Potom Kakashi obrátil oči k menšej postave sediacej vedľa Chuunina. Bol to malý chlapec. Zaregistroval svetlé blond vlasy a šokujúce modré oči, Kakashi ledva skryl prekvapenie, keď si uvedomil, kto je to dieťa.

       ,,Chlapec, ktorý väznil Kyuubiho.“ Jeho myseľ bola v rozpakoch nad nečakaným stretnutím.

       ,,Ahoj, Kakashi-san.“ Pozdravil Iruka mimochodom a ďalej ťahal rezance do seba. Obrátil sa na chlapca len čo prehltol. ,,Naruto-kun, to je Kakashi-san. On je ninja tiež.“

       ,,Naozaj? Si silný, Kakashi-san?“ Pýtal sa blond chlapec vzrušene. Obdivný pohľad sa sústredil na Anbu a plne sa naň zameral.

       ,,Áno, je veľmi silný.“ Odpovedal Iruka a hodil po Kakashim bočným pohľadom. ,,V skutočnosti je jedným z najlepších v dedine.“

       ,,Naozaj?“ Hviezdy zasvietili v chlapcových modrých očiach, keď v úžase pozeral na Kakashiho. ,,Cool!“

       Nepripravený na kompliment, Kakashi cítil ako sa červená. Ostýchavo sa poškriabal na zátylku. ,,Mah. Nie je to nič veľké.“

       ,,Nee, nee! Kakashi-san, môžeš ma tiež naučiť ako byť úžasný ninja?“ Pýtal sa chlapec dychtivo a nedočkavo ťahal lem Kakashiho vesty.

       ,,Čo?“ Jeho myseľ zívala prázdnotou. Nebol si istý ako odpovedať na bleskové otázky.

       Opäť to bol Iruka, čo ho zachránil.

       ,,Nie, kým nezvládneš základnú triedu, Naruto-kun.“ Pripomenul brunet chlapcovi jemne. Naruto zakvičal sklamaním a Iruka sa smial jeho našpúlenej tvári a pritiahol si chlapca k sebe. Hrdo sa usmial na Kakashiho. ,,Ale vážne. Verím, že Naruto bude skvelý Shinobi. Je prirodzene nadaný.“

       Blond Jinchuuriki nadšene prikývol. ,,Jo! Učím sa veľmi rýchlo.“

       ,,A ešte rýchlejšie je.“ Iruka kývol na hromady prázdnych misiek na pulte. ,,Prisahám, že dokonca týždňa skrachujem kvôli tvojmu bezodnému žalúdku.“

       ,,Nie je to moja chyba, že ramen je to najchutnejšie jedlo na svete.“

       ,,Máš bod.“

       Spolu sa zasmiali a puto ich priateľstva jasne žiarilo z vyškerených tvárí. Kakashi im závidel každým pohľadom.

       Nakoniec sa Iruka odlepil od chlapca, keď ho ohlásil starý muž a pristavil mu box s jedlom.

       ,,Ach! Ďakujem vám, pane.“ Poďakoval Iruka veselo, keď do boxu nakukol a vzal ho do rúk. Znovu sa pozrel na Naruta a naklonil hlavu nabok. ,,Zajtra o rovnakom čase?“

       ,,Áno!“ Zajasal chlapec a rozbehol sa domov. Po pár krokoch sa zastavil, otočil a zakričal späť. ,,A nepríď neskoro!“

       ,,Neprídem!“ Kričal Iruka na oplátku a usmieval sa sám pre seba. Keď bol Naruto z dohľadu, otočil sa na Kakashiho. ,,Dobre, som pripravený.“

       Svetlovlasý ninja mlčky prikývol a vykročil ulicou. Iruka neprotestoval, keď ho Kakashi chytil za ruku. Namiesto toho, zovrel ponúknutú ruku a preplietol ich prsty. Vracali sa domov ticho s rukami pevne zopätými.

 

       Keď dorazili domov, Iruka rýchlo vzal jedlo do kuchyne, postavil box na stôl a nakukol dnu. ,,Už je neskoro a viem, že si nejedol obed,“ povedal Iruka, keď otvoril krabicu a opatrne  vytiahol ešte teplú misu ramen. ,,Mal by si jesť hneď, inak sa rezance poka...!“

       Zalapal po dychu, ako ho Kakashi schmatol a oprel o stenu kuchyne. Chytil ho za ruky a bola to len miska ramen, čo ich oddeľovala.

       ,,... pokazia.“ Dokončil Iruka so zmäteným pohľadom upretým na staršieho mladíka.

       Kakashi ho nepočul, jeho myseľ bola zmätená hruď ho bola od víru emócií, ktoré v ňom zúrili. Nikdy nezažil toľko pocitov naraz. Chcel odpovede a chcel ich hneď!

       ,,Prečo?“ Pýtal sa smrtiacim tichým hlasom. ,,Mal si skvelú možnosť. Prečo si neutiekol?“

       Iruka si podráždene vzdychol, kým sa pokojne ozval. ,,Budeš, prosím, jesť, ak odpoviem na tvoju otázku? Ramen bude zničené, ak budeš čakať.“

       Kakashi neodpovedal okamžite. Hoci Iruka znel pokojne, videl ako sa mu trasú ruky, v ktorých držal misku a hnedé oči boli smutné. Mozog mu hovoril, že to nie je dobrý nápad, no jeho brucho malo iné plány, ticho zaškvŕkalo.

       ,,Dobre.“ Zamrmlal a vzal si od bruneta misku.

       Irukova tvár sa uvoľnila vďačne sa na Kakashiho usmial. ,,Ďakujem ti, Kakashi.“

       Jounin neodpovedal, len vytiahol pár paličiek zo skrinky a posadil sa. Brunet sa usmial a posadil sa oproti nemu. ,,Musíš to skúsiť.“

 

       ,,Pôvodne som plánoval utiecť a bežať rovno do svojej dediny,“ priznal sa Iruka s očami na podlahe. Nemohol sa pozrieť na Kakashiho, ešte nie. ,,Ale spomenul som si na sľub, ktorý som urobil.“

       ,,Sľub?“

       Prikývol s ľahkým milostivým úsmevom na perách ako sa zahľadel na svoje zjazvené ruky. ,,Áno. Keď som bol včera na nákupoch, narazil som na Naruta, malého chlapca, ktorého si videl. Bol prepadnutý, tak som šiel a pomohol mu. Potom som mu dal sľub.“

       Kakashi prehltol posledný kúsok rezancov a odtlačil od seba prázdnu misku. Položil si ruky na stôl a naklonil sa k počúvaniu. ,,Aký to bol sľub?“

       ,,Sľúbil som mu, že ho budem trénovať ako Shinobiho.“ Priznal sa Iruka s jemným smiechom. ,,Zvláštne, však?“

       Neodpovedal, len sa pozeral na mladého muža okom plným porozumenia.

       ,,Stavím sa, že si premýšľal, prečo som to urobil? Alebo prečo som niečo také sľúbil. Najmä niekomu z nepriateľskej dediny.“ Zaznelo to ako vyjadrenie namiesto otázky. Zhlboka sa nadýchol, než odpovedal. ,,Nemohol som si pomôcť. Úprimne povedané, bolo by oveľa múdrejšie keby som utiekol, ale... vidieť ublížený pohľad na tvári toho malého chlapca, je jednoducho príliš bolestné. Nakoniec som nemohol odísť. Nemôžem odísť. Ako som už povedal, je príliš neskoro. Nemám už moc odísť z Konohy.“ Usmial sa na striebrovlasého ninju. ,,Skutočne, Naruto je dobrý chlapec. Bude veľký ninja. Potrebuje len niekoho, kto ho chytí zakaždým, keď spadne.“

       Kakashi skutočne tvrdo myslel na to, čo Iruka povedal. Pri pohľade dolu na povrch stola, povedal tichým hlasom: ,,A ty si myslíš... že ty budeš ten, kto ho chytí?“

       Iruka sa rozpačito zasmial. ,,Nie, ale dúfam... nie, chcem to byť ja.“

       ,,Aha,“ Jounin sa odvrátil, jeho hlas zľahostajnel. ,,Takže... zostávaš tu kvôli nemu.“

       Iruka zmätene zažmurkal na Kakashiho našpúlené líca a neprítomne si myslel, aký je detinský. Nakoniec si nemohol pomôcť a na tvári mu rozkvitol úsmev. ,,Vieš, on nie je jediný dôvod.“

       ,,N-naozaj?“ Kakashi nádejne vzhliadol. ,,Aký iný dôvod?“

       ,,Nie je to nič veľké.“ Povedal akoby nič a pokrčil ramenami. ,,Práve som sa zamiloval do jedného ninju z dediny.“

       ,,Aha...“ Kakashi znel zničene, otočil hlavu zase preč. ,,Takže, kto je to...?“

       Iruka vybuchol smiechom, prekvapil a poplietol Kakashiho súčasne. Copy-nin zacítil ruku na tvári a bol nútený pozrieť sa do hnedých milujúcich očí a krásneho úsmevu.

       ,,Ty hlúpy idiot,“ prehovoril Iruka šťastne a sladko pobozkal Kakashiho na pery. ,,Ty si ninja, o ktorom tu hovorím. Tú krátku dobu, čo som tu, kto iný by to tak asi mohol byť?“

       Kakashi mierne pokrčil ramenami, stále odutý. ,,Ja neviem. Možno Ibiki?“

       ,,Ibiki?“ Meno počul už predtým. Desivá, zjazvená tvár sa objavila v jeho mysli a on sa otriasol. Tresol Kakashiho po zátylku. ,,Si slepý? Prečo si myslíš, že ho mám rád?“

       Striebrovlasý Shinobi sa strhol a pohladil si pomliaždenú hlavu. ,,Ako to mám vedieť? Strávili ste dohromady celé dve hodiny sami v izolovanej miestnosti! Kto vie, čo všetko ste mohli robiť?“

        Iruka ho udrel rovno dvakrát pre vlastný dobrý pocit. ,,Ty si úchyl!“ Zareval, otočil sa Kakashimu chrbtom a frustrovane sa nadýchol.

       Nastalo trápne ticho. Ani jeden nevedel, čo tomu druhému povedať. Mist ninja sedel ticho s očami upretými na kolená. Celé jeho vyznanie nedopadlo podľa plánu a on teraz nevedel, čo povedať, aby sa opravil. Čo má povedať? Ako ho Kakashi vlastne vidí. Ako nepriateľa, či ako priateľa? Obaja pochádzajú zo súperiacich obcí. Je tu príliš veľa pochýb a nedorozumení, aby sa medzi nimi vytvoril fungujúci vzťah. A romantický vzťah?

       ,,Ako ma mohlo napadnúť, žeby sme mali šancu?“ Iruka nadával sám sebe a snažil sa žmurkaním rozohnať slzy v očiach. Potom zalapal po dychu, keď ho objali teplé ramená.

       ,,Si si istý?“ Ozval sa mu Kakashi pri uchu. ,,Chceš zostať so mnou? Byť navždy po mojom boku?“

       ,,Ja som ti len oznámil moje pocity k tebe, aj cez naše rôzne pozície.“ Odpovedal povýšene brunet.

      ,,Aj keď by som mohol kedykoľvek zomrieť?“

       ,,Kakashi! Som ninja rovnako, tiež sa kedykoľvek nemusím vrátiť!“ Odsekol Iruka už podráždene.

       Copy-nin ho ignoroval a pokračoval. ,,Zradil by si svoju dedinu.“

       Iruka si vzdychol v zúfalstve a oprel do Kakashiho hrude. ,,Myslel som na to, no poviem, že som si nemohol pomôcť. Bol som v pokušení, zvábený Anbu a roztomilým dieťaťom. Okrem toho som dal sľub, ktorý nemôžem porušiť.“

       Kakashi sa usmial. Jeho úsmev sa rýchlo zmenil na úškrn. Čoskoro sa úškrn rozšíril a prepukol v plný smiech. Smial sa tak silno, že sa musel držať Iruku, ktorý trpezlivo čakal až Kakashiho záchvat smiechu prejde, sám sa jemne usmieval.

       Keď sa Kakashi konečne upokojil, zdvihol hlavu a ponoril sa pohľadom do krotkých čokoládových očí svojej životnej lásky. ,,Poďme si pohovoriť s Hokagem.“

       ,,Okej, no teraz ešte nie. Je neskoro a som unavený z tréningu s Narutom.“ Zastonal Iruka a preťahoval si ramená. ,,Také hyperaktívne dieťa. Úžasné, kde dostal všetku svoju energiu.“

       ,,Chceš, aby som ti dal masáž?“ Ponúkol sa Kakashi ľstivo.

       Iruka sa zamyslel, keď šiel do kuchyne a nepatrne sa pri tom hojdal v bokoch. Cez rameno hodil po Kakashim zvodný úsmev a žmurkol. ,,Znie to pekne. Ako by sa ti páčila najprv sprcha?“

       ,,Ponúkaš?“

       ,,Máš záujem?“

       Kakashi rýchlo vyskočil zo svojej stoličky a uháňal smerom k smejúcemu sa brunetovi. Kúpeľňové dvere sa za nimi zatvorili vo chvíli ako sa pobozkali.

   

       Ďalší deň dvaja milenci stáli pred Hokagem šokovaní jeho vyjadrením.

        ,,Čože?“ kričali obaja v rovnakom čas, čeľuste padnuté, oči ako taniere. Aj keď Kakashiho funkcie ukrývala maska, jeho šok bol viditeľný.

       Starý muž za stolom zdvihol obočie, pobavený ich reakciou. Doprial im niekoľko sekúnd, kým nadobudli rovnováhu, a potom začal vysvetľovať. ,,Podpísal som mierovú zmluvu s Mizukage,“ povedal mladým mužom.

       Potom, čo si mladí milenci priznali lásku k sebe navzájom, odišli do Hokageho kancelárie a hlasno oznámili svoju vzájomnú nehynúcu lásku a vyhrážali sa, že spolu utečú, ak sa ich pokúsia oddeliť.

       Je smutné, že ich dramatický výstup bol zbytočný, keď ich Hokage prijal a zároveň im oznámil správy.

       ,,Tiež sme sa rozhodli, že do doby pokiaľ Iruka-kun nebude chcieť odísť, stane sa občanom Konoha. Iruka, chuuninské skúšky budeš musieť zložiť ešte raz, teda pokiaľ chceš zostať Shinobim.“ Pokračoval Hokage a ponad stôl podal Irukovi dokumenty k podpisu.

       Iruka zavrtel hlavou a uštipol sa, kým prišiel k záveru, že je hore a toto všetko nie je len nejaký bláznivý sen.

       ,,Nemôžem tomu uveriť.“ Pomyslel si, šťastné pocity ho zaplavili a dokonale ohromili. ,,Je to skutočnosť!“

       Obrátil sa tvárou v tvár Kakashimu, pár sekúnd sa na seba pozerali, kým sa usmiali a navzájom sa objali. Držali sa pevne, akoby sa obávali, že ten druhý môže zmiznúť, a napriek tomu sa cítili šťastne.

       ,,Ďakujeme vám, Hokage-sama! Ďakujeme!“ Iruka sa usmial na starého muža so slzami v očiach. ,,Ďakujeme vám.“

       Pri pohľade na šťastný pár, ani Hokage sa nemohol ubrániť pocitu uspokojenia, keď pomohol svojim mužom. A mal nového člena, ktorý vstúpil do jeho veľkej rodiny.

       ,,Ach!“ Iruka si na niečo spomenul, keď sa stiahol z Kakashiho objatia. ,,Hokage-sama, môžem vás požiadať o láskavosť?“

       ,,Áno?“

       ,,Keď sa stanem učiteľom akadémie, chcem Uzumaki Naruta ako môjho študenta.“

       Žiadosť starého muža prekvapila. Tmavé oči sa zúžili v podozrení. ,,Uzumaki Naruto? Aký druh vzťahu je medzi vami?“

       Iruka sa zatváril vážne. ,,Viem, že by sa mohol stať veľkým Shinobim s vedením, no nemá nikoho, kto by mu pomohol. Stal sa niekým, kto mi je veľmi drahý. Ako malý brat. Chcem pre neho len to najlepšie.“

       ,,Hmm.“ Sandaimeho oči sa stretli s Kakashiho, ktorý súhlasne kývol skôr, než sa otočil späť k vážnemu brunetovi. Chvíľu sa na seba so starým mužom pozerali, analyzovali, ako úprimný mladý muž bol. Nakoniec sa rozhodol. ,,Tak dobre. Keď úspešne zložíš chuuninskú skúšku, ja všetko zariadim.“

         Iruka okamžite uvoľnil postoj celého tela a napäté ramená. Jeho vážny výraz sa premenil na ľahký úsmev. ,,Ďakujem, Hokage-sama. Naozaj ďakujem.“

       ,,Nie je zač. Teraz vypadnite. Mám prácu.“ Vyhnal ich von z kancelárie.

       Kakashhi natiahol ruku k Irukovi. ,,Môžeme ísť, láska?“

       ,,Len s tebou.“ Odpovedal a spojil svoju ruku s Kakashiho bledou dlaňou. Spoločne odišli z budovy. Vonku sa Jounin obrátil k svojmu brunetovi a povedal: ,,Musím ísť do misijnej veže odovzdať svoju správu.“

       Iruka prikývol. ,,Dobre. Budem trénovať Naruta opäť na rovnakom mieste.“

       ,,Stretneme sa v Ichiraku na večeru?“

       ,,Súhlas.“

       Kakashi si opatrne strhol masku a pobozkal Iruku. ,,Sľubuješ?“

       Brunet mu sladko bozk vrátil a usmial sa. ,,Sľubujem.“

       S Irukovým sľubom sa obaja rozišli a šli každý svojou cestou, pretože vedeli z celého srdca, že sa vždy zase stretnú.

 

KONIEC