Intímna misia 3/5
Iruka sa prebudil dezorientovaný a omámený. Lúče slnka ohrievali jeho kožu. Len tam ležal a pozeral do stropu snažiac sa sústrediť na svoje okolie. Neležal na studenej tvrdej podlahe väzenia, ale v teplej a mäkkej posteli.
Nebol v podzemnom väzení, ale v Kakashiho prázdnej spálni. A vedľa neho ležal zdroj tepla a celá posteľ cítila ako najpohodlnejšie miesto na svete.
Testujúc vlastné svaly sa snažil zistiť, či sa dokáže pohnúť. Neistými rukami sa snažil prevrátiť. Tmavohnedé oči sa sústredili na svetlomodré pyžamo, ktoré mal na sebe, a ktoré si nepamätal, že si na seba dával.
Zmätene zažmurkal na mäkký materiál pyžama, kým si všimol cudzie rameno zakliesnené okolo jeho pása. Iruka nebol ani prekvapený, keď zbadal vedľa seba ležať Kakashiho. Prekvapením sa mu však zadrhol dych nad Kakashiho anjelským výzorom.
,,Aspoň som našiel zdroj môjho úžasného spánku,“ pomyslel si Iruka ironicky. Nedokázal odtrhnúť zrak od spáča mierumilovne chrápajúceho vedľa seba. Na popud pohladil prameň strieborných vlasov a bol odmenený malým kňučaním. Skoro sa zasmial. ,,Rovnako ako šteňa.“
Studená realita ho však dobehla v okamihu a zmrazila ho. ,,Čo to robíš?“ Kričal naň jeho mozog akoby ho prichytil pri podvádzaní. ,,Prečo ho maznám? Je to nepriateľ! Ja som mal byť ninja! Ako som ho mohol nechať robiť také... také... nemorálne veci s mojím telom?“
Keď sa mu vlastné slová zaregistrovali v mozgu, tvár sa temne začervenala. Zvrátené myšlienky a scény zo sprchy sa mu prehrávali v hlave ako film, červeň potiahla celé jeho telo a rozkrok sa prebudil.
,,EEP!“ Zapišťal ako myš predtým, než si ruky stlačil do lona, aby potlačil rastúcu erekciu. Ticho pospevujúc svoju mantru si čistil hlavu v nádeji, že upokojí vlastné hormonálne riadené telo.
,,Musím utiecť.“ To bol jeho hlavný cieľ a urobí pre to všetko, čo je v jeho možnostiach. Rýchlo preskúmal izbu. ,,Nič moc, len polica plná kníh s oranžovou väzbou, zopár fotografií a skriňa.“
Zbadal malé okno na druhej strane miestnosti a jeho srdce trochu pookrialo. Opatrne si odmotal Kakashiho ruku z pásu a modlil sa, aby sa druhý ninja neprebudil. Prekvapivo, ten sotva reagoval na jeho akciu. Málo zafňukal, keď bol preč zdroj jeho tepla, no potom sa len hlbšie zakutal do prikrývky.
Iruka ani nevedel, že zadržiaval dych, s úľavou sa nadýchol a spustil nohy z postele. Prudko zdvihol nohy do vzduchu, keď sa stretol s chladnou podlahou. Chvíľu trvalo, kým svoj pokus opakoval, no nakoniec stál na nohách. Rýchlo, ale nenápadne sa odkradol ku dverám.
Práve sa chcel dotknúť okna, keď sa výstražné zvony ozvali v zadnej časti jeho hlavy. S nepríjemným pocitom Iruka odstúpil od nevinne sa tváriaceho okna a kľučky. Zbadal tenký priesvitný drôt.
,,Do riti.“ Nadával v duchu Iruka. ,,Mal som vedieť, že to nebude tak jednoduché.“
Po jeho prvom nepodarenom pokuse sa presťahoval na chodbu. Našťastie, dvere neboli zamknuté a Iruka ľahko našiel východ. Jeho budúcnosť opäť vyzerala jasne, bol len pár centimetrov od vchodu. Natiahol ruku chytiť kľučku.
Ale... bác... Zakopol.
A pristál na zemi s nosom zaboreným do podlahy a rukou neustále natiahnutou ku kľučke na dverách. Vzdychol a jemne si hladil postihnutý nos. S túžbou hľadel na dvere. Žalostne sa snažil dosiahnuť k dverám, ruka stále natiahnutá.
Ale zase pocítil trhanie okolo členku.
Zbystril pozornosť a nespokojne si začal prehliadať členok, ktorý sa v súčasnosti vďaka neznámym silám vznášal vo vzduchu. Niekoľko sekúnd bezradne hľadel na vznášajúcu sa končatinu a potom niečo cvaklo v jeho pamäti.
,,Budeš nosiť chakra zámky okolo členku. To ti zabráni v úteku bez toho, aby som o tom vedel. Nemôžeš sa odo mňa vzdialiť na viac ako 10 metrov.“
Spomenul si na to všetko teraz a ramená mu poklesli v porážke. Bez myšlienok na útek sa vrátil do izby, ale zarazil sa, keď sa ozval jeho žalúdok. Okamžite si položil ruky na brucho s uvedomením, že nejedol od včerajšieho rána.
Otočil sa na päte a zavítal do malej kuchyne, ktorú mu Kakashi včera ukazoval. Kuchyňa bola rovnaká ako zvyšok bytu: biela, čistá a prázdna.
Iruka prešiel k veľkej chladničke a otvoril ju. K jeho šoku a hrôze bola skoro prázdna, trónil tam len kartón vajec, dve zrelé paradajky a v miske zvyšky mäsa.
,,Ako môže ninja Kakashiho formátu žiť v týchto podmienkach?“ Bola prvá myšlienka, ktorá Iruku napadla a on podvedome reagoval na jeho vnútorné inštinkty matky-sliepky. Bolo to niečo, čo zdedil po matke.
Zhromaždil všetko použiteľné z chladničky, roztriedil si potraviny na pulte a pustil sa hľadať v skrinkách ďalšie položky. Našiel svetlomodrú zásteru, panvicu a drevenú špachtľu. Ďalším pokladom, ktorý našiel bol bochník chleba.
Vyhrnul si dlhé rukávy na pyžame, zblúdené vlasy stiahol gumičkou a pustil sa robiť raňajky.
......................................................................
Stúlený hlbšie do jeho matracov, Kakashi sa prebudil pomaly na neobvyklú, ale príjemnú vôňu. Obrátil sa na bok, po ceste objal vankúš a pokúsil sa opäť zaspať, ale jeho žalúdok odmietol. Hlasným zvukom upozornil na nádhernú vôňu, ktorá sa vinula z kuchyne.
Najprv ho ignoroval, no napokon nemohol, keď škvŕkanie vzrástlo. So stonom sa prinútil posadiť a vstal z postele. Ešte v polospánku ho jeho nohy automaticky niesli k vôni. Zastavil sa vo dverách, jednou rukou si škriabal hlavu a zíval. Napoly otvoril oči a Kakashiho privítalo niečo, čo nikdy v živote neočakával. Jeho srdce sa zastavilo.
Iruka stále oblečený v Kakashiho bledomodrom pyžame a známej zástere, stál pred kachľami s panvicou a špachtľou v ruke. Okolo neho prakticky plávali kvety a vznášali sa motýle. Keď Iruka pocítil na sebe cudzie oči, obzrel sa cez rameno, len aby videl Kakashiho stáť medzi verajami, ohromene naň pozerať, oblečeného len v teplákoch.
Bezkonkurenčná červeň sa rozliala po Irukových lícach, keď si uvedomil, že ho prichytili.
,,Ah! Ehm, ja som... jednoducho, len... Raňajky!“ Iruka vyhŕkol slová, ktoré nedávali žiadny zmysel, a len ho strápnili. ,,Chcem povedať... pripravil som raňajky.“
Kakashi stále zízal a nereagoval. Iruka sa hanblivo vrtel pod jeho nehybným pohľadom a snažil sa mu vyhnúť tým, že sa vrátil späť k panvici.
,,Nenašiel som toho veľa, tak som pripravil aspoň omeletu.“ Snažil sa udržať svoj hlas v jednej rovine, ale nemohol si pomôcť, trochu sa mu triasol, preto vzal dva pripravené taniere a odniesol ich k malému kuchynskému stolu. ,,Neotrávil som to, ak je to to, čo si myslíš!“
Keď Iruka zdvihol svoj hlas, Kakashi sa prebral z omámenia a jeho pery sa skrútili do hlúpeho úsmevu. ,,Nie, nie, nie. Nemyslím si to.“ Upokojujúco sa usmieval, keď si sadol naproti Irukovi. ,,Vyzerá to výborne.“
Bola to pravda. V porovnaní s jedlom v armádnom balení, energetických tyčiniek a vitamínových piluliek, Irukova domáca omeleta, vyzerala a voňala ako jedlo bohov.
Ďalšie ružové sfarbenie na Irukových lícach na Kakashi kompliment. ,,Ach, to nič nie je, naozaj.“ Povedal hanblivo a zdvihol vidličku.
Kakashi urobil to isté a obaja jedli mlčky, no veľmi dobre si vedomí toho druhého prítomnosti po celú dobu. Zatiaľ, čo jedli, si nemohol Iruka pomôcť, no bol zvedavý, prečo sa Kakashi neustále usmieval.
A Kakashimu sa hlava točila šťastím, keď si uvedomil, ako dávno to bolo, čo mal domáce raňajky. Alebo niekoho, kto sa naň usmieval z opačnej strany stola. Jeho domov opäť sálal teplo. Aspoň na chvíľu.
,,Nemusíš mať starosti. Budem preč len pár hodín. Nie veľmi dlho. Tri, maximálne štyri hodiny.“ Stáli práve uprostred ulice, ktorú lemovali obchody. Kakashi plánoval vziať Iruku okolo mesta, keď bol náhle povolaný do služby.
,,Nezaťažuj si svoju peknú malú hlavu,“ ozval sa Kakashi a pustil Irukove ruky zo svojich. Držali sa za ruky odkedy odišli z bytu. Iruku v duchu napadlo, či to bolo nariadenie, alebo sa Kakashi len snažil držať ho za ruku.
Tá myšlienka spôsobila, že Iruka nesmelo pokrútil hlavou a začervenal sa. Kakashi to videl a za maskou sa usmial. Iruka bol rozkošný.
,,Tu.“ Jounin podal Irukovi hrsť peňazí. ,,Choď si vybrať, čo chceš na večeru, ja tak urobím neskôr.“
Iruka zmätený podivnými príkazmi, len tupo prikývol na vysmiateho Jounina.
,,Dobre. Uvidíme sa večer.“ Nemožno sa zdržať, Kakashi schmatol prekvapeného Mist ninju do náručia a dal mu medvedie objatie. Predtým ako mohol Iruka zareagovať, bol preč. ,,Uvidíme sa čoskoro.“
Iruka stál na ulici sám úplne ohromený. Trvalo mu niekoľko minút, kým si v hlave utriedil, čo sa vlastne stalo. Pozrel sa dolu na peniaze v jednej ruke, nákupné tašky v druhej a pobavene si vzdychol.
,,Na akadémii nikdy nikto nevysvetlil, čo robiť v takejto situácii.“ Zavtipkoval a potom si všimol, že pritiahol pozornosť. Dedinčania si ho zvedavo premeriavali.
Iruka očervenel v rozpakoch a rýchlo sa stratil v dave. Stavil sa v niekoľkých stánkoch a dostal veci na večeru. Čo ho naozaj prekvapilo bolo, akí boli dedinčania prirodzení. V obchodoch ho predavači a majitelia vítali, dedinčania boli priateľskí, niektorí s ním dokonca nadviazali rozhovor a zdravili ho, akoby to bolo úplne prirodzené. Takmer upokojujúce.
,,Aj keď by som nemal byť prekvapený.“ Iruka nadával sám sebe, že pustil svoju stráž dolu. ,,Keby som mal zbrane a čelenku, nesprávali by sa ku mne takto. Ale...“
Iruka hodil závistlivý pohľad k rušnému davu. ,,Ani ľudia z mojej dediny nie sú takí príjemní.“
A bola to pravda. Iruka bol úplne lojálny k svojej dedine, slúžil svojmu Mizukagemu, ale klamal by keby tvrdil, že bolo všetko perfektné. Chudoba bola vysoká v Mist. S nedostatkom dopravy a spojov krajina upadala, ekonomika šla rapídne dolu. A väčšina vzťahov medzi dedinčanmi bola nepriateľská.
Iruka si opäť vzdychol pri depresívnych myšlienkach a obrátil sa smerom ku Kakashiho bytu. Jounin mu nakreslil takmer nečitateľnú mapu k jeho skromnému obydliu. Iruka bol zvedavý prečo sa Kakashi nenaučil lepšie kresliť, na jeho misiách to bolo určite potrebné. Strkal si nepoužiteľnú mapu do vrecka, keď sa ozval bolestný výkrik.
Iruka sa vytrhol z jeho vnútorného monológu, otočil sa na stranu odkiaľ krik prichádzal a videl niečo, čo ho šokovalo. Skrytí v uličke traja chuligáni stáli nad malým dieťaťom na zemi. Chlapec bol malý, stočený do klbka a snažil sa dať, čo najmenší cieľ kopancom, ktoré naň dopadali spolu s nenávistnými nadávkami.
Irukova krv zovrela pri hroznom pohľade. Zaťal zuby v hneve a odpore. Bezmyšlienkovite siahol na bok po kunai, no stuhol, keď si uvedomil, že všetky jeho zbrane boli preč.
,,Do riti!“ Zaklial v hlave, keď z malého chlapca vyletel prenikavý výkrik, ako ho veľká noha kopla do žalúdka. Mist ninja zložil nákupné tašky na zem a hľadal zbraň. Očami zachytil dlhý pevný konár. ,,Perfektné!“
,,Čo je to? Kradol si, že áno? Diabolský spratok!“ Jeden z kriminálnikov opäť dupol po malom chlapcovi.
,,Najprv si ukradol nášho hrdinu a dnes naše jedlo! Skurvený bastard!“ Ďalší pľuvanec a nahnevaný kop špičky topánky narazili do dieťaťa.
Chlapec sa na zemi prevrátil a dopadol na betónovú stenu. Sila kopanca ho dostala na chrbát. Temný tieň nad ním zastavil a chlapec zrazu zistil, že je ťažké dýchať, keď tretí muž a pravdepodobne aj vodca, mu položil nohu na krk. Malými prstami driapal nohu, no bol príliš slabý, aby urobil nejakú škodu.
,,Konečne skap, monštrum!“ Vodca gangu sa uškrnul a chystal sa mu odobrať dych úplne, keď...
,,Nechaj ho!“
Zastaviac sa v ich činnosti, všetci traja sa otočili, aby zistili, kto ich načapal. Iruka stál na konci uličky v útočnom postoji so svetlom za ním. Držal kus konára ako katanu a bol pripravený k útoku, keď kričal.
,,Odstúpte od chlapca a nič sa vám nestane.“ Varoval ich Iruka, jeho hlas bol bez citu a sľuboval bolesť. ,,Nebudem sa opakovať dvakrát.“
,,Eh? Kto si ten idiot myslí, že je?“ Zavrčal vodca a mierne odstúpil od kašľajúceho dieťaťa. Chlapec otočil modré oči na miesto, kam odstúpili traja kriminálnici a zazrel mladého tmavovlasého muža, menšieho ako tí traja.
,,Chceš, aby sme toho chlapa naučili lekciu, šéf?“ Pýtal sa jeden z nich, snažiac sa hovoriť nebezpečne, no na Iruku to nezapôsobilo.
Vodca pokrútil hlavou, z Iruku však nespustil oči. Skúmavo si prezeral mladého tínedžera od vrchu dolu a zase späť. Iruka cítil ako mu žlč stúpa do krku, keď si uvedomil, ako si ho muž prezerá.
Šéf sa uškrnul, ešte obkúkajúc. ,,Myslím, že vyzerá roztomilo.“
Dvaja kriminálnici zmätene pozerali na ich začervenaného šéfa, kým Iruka prižmúril oči odporom. Dvaja sa obrátili k Irukovi tiež, pomaly aj oni zaregistrovali jeho príťažlivosť.
,,Áno, šéf. Vyzerá trochu ako dievča.“
Žily sa zjavili tesne nad Irukovými tmavými očami, keď jeho tolerancia prekročila hranice. Mohol sa snažiť tváriť zastrašujúco, aj keď naň kričali oplzlosti. Ale vyhlasovať ho ako ich mrchu, bola posledná kvapka.
,,Dobre, zlatko, čo keby si dal dolu ten konár a pokojne nám ho odovzdal?“ Pýtal sa muž a načahoval k Irukovi ruku akoby bol malé dieťa. Toto len viac podráždilo Chuunina. ,,Budeme na teba dobrí.“
,,Ale nie, dovoľte mne!“ Zavrčal Iruka sarkasticky a posunul sa ďalej.
Vďaka schopnostiam Shinobi, vyletel po nich ako blesk v oblaku prachu. Iruka sa ani neobťažoval obzrieť, keď začul zvuk trhajúcej sa látky, vrčanie a nakoniec tri hlasné údery.
Spokojný Iruka odhodil jeho zbraň a rýchlo šiel k miestu, kde ležal chlapec. ,,Si v poriadku?“ Pýtal sa ticho malého chlapca.
Zblízka Iruka jasne videl chlapca. Bol mladý, nemohol mať viac ako štyri alebo päť rokov. Jeho blond vlasy boli zlepené špinou a prachom, na jeho opálenej pokožke pod roztrhaným oblečením vystupovali modriny a Iruka na tenkom krku rozoznal odtlačky topánky.
,,Úbohé dieťa.“ Pomyslel si Iruka a jeho srdce plakalo kvôli chlapcovi. V tej chvíli si uvedomil, že chlapec ho sleduje široko otvorenými nevinnými modrými očami. ,,Čo sa deje?“
Chlapec naň pozeral v nemom úžase. Pootvorené ústa, jeho oči žiarili. Iruka si prezeral malého chlapca, až kým neprišiel na malú ranu na bruchu a náhle si spomenul na jeho zranenia.
,,Ach, môj bože! Ty si zranený!“ Iruka sa načiahol, aby zdvihol tričko hore a mohol preskúmať zranenia. ,,Ukáž.“
Chlapec sa rýchlo spamätal zo šoku, úžas bol nahradený strachom v modrých očiach, a rýchlo sa stiahol späť. Odtiahol sa prudko až chrbtom narazil do múru za ním, tak veľmi chcel zvýšiť vzdialenosť medzi nimi. Iruka bol prekvapený.
,,Po-počkaj! Nechcem ti ublížiť!“ Pristúpil bližšie k trasúcemu sa chlapcovi. ,,Chcem ti len pomôcť.“
,,Klamár!“ Zasyčal chlapec hlasom chrapľavým od škrtenia. Na nenávisť a nepriateľstvo v jeho hlase Iruka stuhol.
,,Bol týraný tak veľmi, že stratil všetku dôveru v druhých?“ Premýšľal Iruka a díval sa na chlapca smutnými očami. Zúžené modré oči sledovali ako starší Shinobi natiahol ruky s otvorenými dlaňami. ,,Nechcem ti ublížiť. Chcem ti pomôcť. Prosím.“
Chlapec otvoril ústa, aby mu šprihol do tváre niečo zraňujúce, no zachytil čokoládový pohľad plný poctivosti a tvár plnú tichého žobrania. Nikdy nikto naň predtým nehľadel bez nenávisti v očiach, bez chladu a ľahostajnosti.
Prestal sa triasť.
Iruka sa k nemu pomaly priblížil, natiahol ruku a dotkol sa chlapcovej tváre. Prstami prešiel po zjazvenom líci. Chlapec sa najprv strhol, ale čoskoro sa oprel do teplého dotyku.
,,Musím ti vyčistiť zranenia.“ Ozval sa Iruka.
Viedol dieťa k neďalekému verejnému vodovodu, kde chlapca usadil na lavičke a jemne z neho zmyl špinu.
,,Au!“ Vykríkol blond chlapec bolesťou a ťahal ruku späť k telu, no Iruka nepustil.
,,Je mi ľúto, že to bolí, ale musím rez vyčistiť skôr, ako sa dovnútra dostane infekcia.“ Vysvetlil Iruka zamračene a plne sa sústredil na ranu. ,,Prečo ti ublížili?“
Chlapec v tom okamihu zabudol na svoju zranenú končatinu a jeho výraz sa obrátil na chladný a nenávistný, výraz, ktorý by nikto tak mladý nemal vedieť. ,,Trestali ma za krádež chleba.“
,,Čože?“ Spýtal sa Iruka prekvapene. ,,Biť deti je týranie! A kradnúť nie je dobré.“
,,Ale ja som ho neukradol!“ Malý chlapec vybuchol hnevom. Iruka onemel na chlapcov výbuch. Nemohol si pomôcť, no veril každému slovu, ktoré opustilo detské ústa. ,,Prečo si to niekomu nepovedal?“
Blond chlapec neodpovedal hneď. Odvrátil hlavu od Iruku, aby skryl smutné oči. Ticho prehovoril: ,,Pretože mi neveria. Vidia... vidia ma len ako... ako monštrum.“
Irukovo srdce bolelo a zlosť sa vzdúvala v jeho žalúdku pri pomyslení na to, ako úbohý chlapec – tento malý bezbranný chlapec – musel trpieť to všetko... DOPEKLA! Ako to mohli urobiť?
V tú chvíľu si Iruka nemohol pomôcť, no cítil nenávisť k tejto dedine. To mu dalo tiež novú motiváciu vidieť ju ako nepriateľskú a zároveň mu pripomenúť jeho poslanie.
Škŕŕŕk.
,,Ha?“ Iruka komicky zažmurkal, keď začul monštruózne škŕkanie. Jeho prvým inštinktom bolo nájsť miesto odkiaľ zvuk vyšiel. A napodiv, čokoládové oči pristáli na svetlovlasom chlapcovi. ,,Ehm, si... hladný?“
Dieťa kývlo hlavou dolu, kým mu ofina nezakryla oči, no Iruka stále mohol vedieť žiariaci rumenec na tvári. Chlapec strnulo prikývol, bojac sa vyjadriť svoje skutočné túžby. Iruka sa ľahko usmial a rukou vzal malého chlapca za bradu až sa modré kukadlá stretli s hnedými.
,,Čo by si povedal na malý obed?“ Spýtal sa s úsmevom. ,,Pozývam ťa.“
Šok a prekvapenie zaplavilo chlapcovu tvár na celú minútu, kým mu na nej konečne rozkvitol úsmev. Žiaril ako jarné slnko, a prvýkrát odkedy sa s ním Iruka stretol, bol skutočne šťastný.
,,Tak čo ty na to?“ Spýtal sa Iruka znovu.
Predtým tichý chlapec hlasne zajasal: ,,Jo!“
Brunet sa zasmial. ,,Okej. Uvidíme...“ Iruka skenoval očami okolie, kým mu pohľad nezachytil jeden konkrétny stánok, ktorý spôsobil, že sa rozžiaril ako dieťa. ,,Oh! Poďme teda!“ Vstal a napriahol ruku. ,,No tak!“
Jasné modré oči sa sekundu pozerali na ruku pred tým, než ju vzal a obaja spolu odkráčali k malej vonkajšej reštaurácii. Sadli si na vysoké stoličky. Iruka musel chlapcovi so sadaním pomôcť.
,,Prepáčte?“ Iruka ľahko zaklopal na pult. Muž stredného veku oblečený v bielej zástere vošiel zadnými dverami. Keď videl, že má zákazníkov, vítajúco sa usmial.
,,Vitajte. Čím vás obslúžim?“
Iruka rýchlo prelistoval krátke menu, kým sa chlapec obzeral okolo seba. Bola to jeho prvá chvíľa v reštaurácii a on nemohol nič premeškať. Bol taký zaujatý prezeraním priestoru, že vôbec nevnímal Irukove slová. Až keď pocítil, že mu niekto poklopal na hlavu, pozrel sa hore do Irukovej rozosmiatej tváre.
,,Hej, späť na zem.“ Hovoril žartom. ,,Nadšený z nového miesta?!
Blond nadšene prikývol.
,,Dobre. Mal si niekedy ramen?“ Pýtal sa Iruka.
Dieťa naklonilo hlavu na stranu, bez výrazu. ,,Ra... men?“
,,Hm. Asi nie. Dvakrát miso ramen, prosím.“ Objednal Iruka a obrátil sa k dieťaťu. ,,Budeš ich milovať.“
,,Hneď to bude.“ A o niekoľko minút neskôr, dve veľké dymiace misky plné vynikajúcich ramen boli umiestnené pred nimi na stole. ,,Dobrú chuť!“
Iruka vdýchol bohatú chuť arómu jedla a čoskoro slintal. Pri pohľade na bok sa usmial, keď videl, že nie je jediný. Chuunin jemne štuchol chlapca pod rebrá a pokynul mu, aby ho nasledoval.
,,Prvá vec, ktorú musíš urobiť, je ochutnať polievku.“ Vysvetľoval chlapcovi a ochutnal vývar. Chlapec ho nasledoval. ,,Hoci sú viac lákavé ramen, polievka ti povie, či sú dobré, či nie.“
Spoločne nabrali lyžicu polievky, pozreli na seba a ochutnali prvý dúšok. Akonáhle sa slaná tekutina dotkla ich jazykov, explózia chutí zaplnila ich zmysly a poslala príjemné mrazenie do celých ich tiel.
,,Mmm! Mňam!“ Obaja pochválili naraz a vzápätí sa začervenali. Rýchlo schmatli svoje prútiky a zlomili ich od seba. ,,Itadakimasu!“
Začali jesť a vychutnávali každý kúsok ramen a všetkých dobrôt v nich. Iruka sa raz za čas pozrel na chlapca. Keď sledoval ako malý chlapec poctivo prežúva rezance, nemohol si Mist ninja pomôcť, mal dobrý pocit, že urobil chlapcovi radosť.
,,Ach! Ospravedlňujem sa, že sa pýtam tak neskoro, ale...“ počkal až zachytil chlapcovu pozornosť. ,,Ako sa voláš?“
Pomaly žuvajúc chlapec prehltol rezance a utrel si ústa chrbtom ruky. Usmial sa. ,,Naruto. Naruto Uzumaki.“
,,Teší ma, Naruto. Ja som Iruka.“ Predstavil sa mladý Chuunin.
Obaja sa na seba usmiali a pokračovali v jedle. Obaja sa tešili spoločnosti toho druhého.