Jdi na obsah Jdi na menu
 


Intímna misia 2/5

       Teplé lúče pošteklili tvár mladého muža a vytrhli ho zo sladkého spánku. Ticho stonajúc zdvihol Iruka ruku a utieral si spánok z očí.

       ,,Hm... koľko je hodín?“ Zamrmlal si pre seba a načahoval sa po budíku na nočnom stolíku. Keď sa ale jeho ruka stretla so vzduchom, jeho zmysly spanikárili. Náhle sa posadil a rozšírenými očami sa obzeral po malej miestnosti. Bola veľmi prázdna, len s posteľou a stolom. Nebolo tu žiadne okno a mala len jediné dvere, ktoré viedli k východu.

       Opatrne spustil nohy z postele a vstal. Takmer okamžite padol na kolená, keď sa mu podlomili nohy a v kostrči mu zapulzovala tupá bolesť.

       ,,OOW!“ Zafňukal, šúchajúc si spodnú časť chrbta. S najvyššou opatrnosťou sa postavil druhýkrát a prešiel k stolu, kde ležala úhľadne zložená jeho chuuninská uniforma na hromade spolu s jeho čelenkou. Jeho taška so zbraňami však chýbala.

       ,,Žiadne prekvapenie,“ pomyslel si mrzuto. ,,Jediným vysvetlením je, že som bol zachytený.“

       Potlačil nutkanie nariekať v ponížení, vyzliekol si Iruka čisté šaty a vkĺzol do svojej uniformy Mist Chuunin. Okamžite siahol do jedného z mnohých vreciek na uniforme, vytiahol rezervnú gumičku do vlasov a zviazal si dlhé pramene do vysokého chvosta. Vlastnú premenu ukončil nasadením hitai-ate.

       Rýchlo vizuálne skontroloval svoj výzor, zhlboka sa nadýchol a vydal sa ku dverám. Iruka nebol prekvapený, keď hneď za dverami stáli dvaja po zuby ozbrojení príslušníci Anbu, ktorí ho strážili. Jeden s maskou psa sa otočil a prezrel si ho od hlavy po päty. Iruka sa snažil neuhnúť pátravému pohľadu.

       ,,Skutočne na mňa hádže žiadostivé pohľady?“ Iruka sa cítil trochu narušený a ohrozený.

       ,,Pripravený?“ Opýtal sa Pes. Iruka prikývol. ,,Dobre. Toto si nasaď a ideme.“

       Iruka poslušne prijal pásku a zakryl si oči. Kus tmavej látky mu zaviazali na záhlaví a Iruka len cítil, ako si dvaja Anbu stali každý z jednej jeho strany, vzali ho za ruky a teleportovali sa. Jeho nohy sa dotkli pevnej pôdy o sekundu neskôr a Iruka bol pevne vtlačený do tvrdej stoličky.

       ,,To je všetko. Môžete ísť.“ Prehovoril nízky chrapľavý hlas a prítomnosť dvoch Anbu zmizla. ,,Môžeš si dať pásku dolu.“

       Irukove oči sa stretli s nebezpečne vyzerajúcim mužom. Bol vysoký a mohutne stavaný. Silné svaly mal skryté pod čiernym plášťom. Jeho tvár nebola na pohľad príliš vábna. Rezy a iné kľukaté jazvy pretínali jeho tvrdú tvár s chladným pohľadom v očiach.

       ,,Vyšetrovateľ.“ Uvedomil si Iruka okamžite a jeho telo na naplo.

       Ibiki to videl a kruto sa usmial. Vždy je lepšie nechať korisť vedieť proti čomu stojí. Bude jednoduchšie z nepriateľa dostať von odpovede.

       ,,Urobíme to rýchlo a každý pôjdeme svojou cestou.“ Začal Ibiki. Položil veľkú mozoľnatú ruku na stôl medzi nich a pozrel na Iruku. ,,Stačí odpovedať na všetky moje otázky a nič sa ti nestane.“

       Iruka cítil ako sa mu strach plazí hore a dolu chrbticou, čo druhý nevedel, bolo, že Iruka robil svoju prácu. Ak sa niečo naučil prostredníctvom školení, vždy to použil.

       ,,Ak si zajatý nepriateľom a ten ťa navádza k zrade, čo urobíš?“ 

       ,,Hrám mŕtveho.“ Iruka pozrel späť na Ibikiho s tvrdohlavým výrazom.

       Vyšetrovateľ to videl a povzdychol si. ,,Myslel som si, že si múdry, no vidím, že to s tebou bude ťažké.“

       Zložil ruku zo stola a vztýčil sa nad mladého Chuunina. Usmial sa.

       ,,Len, aby si vedel, som známy ako sadista.“

 

       O dve hodiny, pätnásť minút a dvadsaťšesť sekúnd neskôr....

       ,,Musím uznať, urobil si na mňa dojem, že si vydržal tak dlho.“ Uškrnul sa Ibiki s obdivom vo svojom chrapľavom hlase. Iruka sedel zrútený na stoličke, ťažko dýchal a pot stekal po jeho bolesťou stiahnutej tvári. ,,Ale veľkou otázkou je... zvládneš poslednú časť?“

       Stále dychčiaci Iruka, sledoval svojho trýzniteľa spod viečok. ,,Daj ju sem.“

       Ibiki sa práve chystal ísť po zoznam jeho bolestivejších vyšetrovacích metód, keď na dvere niekto zaklopal. Obaja obrátili svoju pozornosť na zvuk, a sledovali ako sa otvorili dvere a odhalili Shinobiho.

       Irukovi klesla brada.

       Desivý vyšetrovateľ na prichádzajúceho len nadvihol obočie. ,,Môžem ti nejako pomôcť, Kakashi-san?“

       Bledý tínedžer, oblečený v uniforme Jounin, sa lenivo oprel o rám dverí. Jeho maska a hitai-ate pokrývali tri štvrtiny bledej tváre. Jediné vystavené oko prešacovalo pozorne malú miestnosť a na dlhý čas sa zastavilo na šokovanom Irukovi. Dal mu rýchly odkaz a potom sa obrátil k Ibikimu. Iruka počul ako sa mu jeho vlastná brada zdvihla a klikli zuby.

       ,,Vlastne, Ibiki-san, pretože ti to trvalo dlhšie ako hodinu, rozhodol som sa ti pomôcť.“ Usmial sa s jeho jedným okom. ,,Oh, a chce ťa vidieť Hokage.“

       Kakashi musel konať úplne z charakteru, pretože Ibiki opäť s prekvapenou zvedavosťou zvýšil obočie. Jemne pokrčil ramenami. ,,Ako je libo.“

       ,,Okej, ďakujem.“ Kývol Kakashi a vymenili si s Ibikim miesta.

       ,,Dám ti hodinu.“ Zavrčal zjazvený muž cez rameno.

       ,,Skvelé. To je päťkrát viac ako potrebujem.“ Mladý Jounin na neho hravo zamával, keď Ibiki za sebou zatvoril dvere. Otočil sa tvárou tvár k Irukovi. ,,Chýbal som ti?“

       Mist Shinobi prižmúril oči, okamžite na pozore pred druhým mužom. Myslel si, že hoci spolu strávili noc, Kakashi bol stále nepredvídateľný.

       ,,Spali sme spolu.“ Slová mu vykĺzli skôr ako ich jeho mozog stihol spracovať a tmavé začervenanie mu zalialo tvár. ,,Povedal som to nahlas? Znelo to, akoby sme boli milenci!“

       Kakashi videl jeho začervenanie a skrytý za maskou sa potmehúdsky uškrnul. Vydal sa priamo k Chuuninovi. ,,Dve hodiny, čo?“ Prehovoril konverzačným tónom. ,,To je rekord v Ibikiho knihe. Si tvrdé cookie.“

       ,,Nebudem hovoriť.“ Iruka ho varoval, jeho oči ho varovali, aby sa to odvážil vyskúšať.

       Starší muž však ignoroval tvrdý tón a naklonil sa k nemu bližšie, dôverne. Iruka čakal.

       ,,Aw, ale ako ťa potom môžem spoznať?“ Pýtal sa detsky urazene, našpúlený za jeho maskou. Iruka sa na neho pozeral ako na totálneho blázna. Zrazu sa pomyselná žiarovka skvelého nápadu zjavila nad Kakashiho hlavou. ,,Oh, dobre. Myslím, že budeme musieť vynechať niekoľko krokov.“

       ,,Čo tým mysl-mmhn!“ Jeho vyplašené zvýsknutie stlmili Kakashiho maskované pery.

       Ako reakciu, Iruka schmatol ramená druhého tínedžera a snažil sa ho od seba odtlačiť, ale Kakashi už objal prekvapeného Chuunina a dotlačil ho k stolu. Prekvapený Iruka sa našiel ležať na chrbte na pracovnej doske.

       Silou odtrhol svoje pery od Kakashiho a prepálil ho pohľadom. ,,Čo to, sakra, robíš?“ Kričal nahnevane.

       Kakashi ho počastoval nevinným šteňacím pohľadom, pričom naklonil hlavu mierne na stranu.

       ,,No, pretože nechceš, aby sme sa vzájomne spoznali vďaka rozhovoru, musím miesto toho poznať tvoje telo.“ Odpovedal, akoby to bolo jasné a logické. Zamyslene si poklopal ukazovákom po spodnej pere. ,,Vo väčšine zamilovaných románoch si milenci vždy rozumejú vďaka pohlavnému styku.“

       Iruka čumel s neveriacim výrazom a poklesnutou sánkou. Začínal veriť, že tento človek bol naozaj blázon. Potom vykríkol: ,,A ty si myslíš, že je to tak aj v skutočnom živote?“

       Kakashi pokrčil ramenami. ,,Ani nie. Ale je to dobrý začiatok.“

       Zvodne zažmurkal. Iruka zbledol.

       ,,Teraz, keby sme sa mohli vrátiť k dôležitejším veciam. Máme menej ako hodinu.“

       Hneď ako skončil prednášať svoju reč, Iruka použil všetky svoje sily a Jounina od seba odstrčil. Kakashi ustúpil s prekvapeným stonom. Kým sa snažil pochopiť situáciu, Iruka už zoskočil zo stola a bežal k dverám.

       Kakashi rýchlo vstal a vydal sa k brunetovi, ktorý sa pasoval s kľučkou na dverách. Keď videl, že Kakashi je už takmer pri ňom, Iruka opustil dvere a začal krúžiť okolo stola dúfajúc, že si od Jounina udrží odstup. Kakashi ho však tesne nasledoval.

       Naháňali sa okolo stola asi päť kôl, kým prestali a prešli na súťaž pohľadov, kto vydrží viac. Stáli oproti sebe a medzi sebou mali drevený stôl. Jeden sa zlostne mračil s nádejou, že druhého odradí, no ten pozeral späť s odhodlaním a veselím.

       Potom, čo na seba dlhú chvíľu hľadeli, maskovaný tínedžer prekvapil Mist Shinobi tým, že sa zrazu začal veselo usmievať, jeho jediné vystavené oko sa veselo zažmúrilo a vytvorilo oblúk.

       ,,Rovnako ako si toto užívam, a že si to užívam, musím túto krátku hru ukončiť.“ Oznámil.

       ,,Čože?“ Vyzvedal Iruka.

       V mihnutí oka stál tvárou v tvár Kakashimu.

       ,,Waahh!“

       ,,Chytil som ťa.“

 

       Mladý muž, ktorý vyzeral staršie, ako bol jeho skutočný vek, si povzdychol v zúfalstve, keď prechádzal pustou chodbou, kde nechal svojho kolegu Jounin s väzňom vo vyšetrovacej miestnosti. Práve bol informovaný, že Kakashi mu nebol pridelený ako pomoc pri vypočúvaní väzňa.

       ,,Ten bastard musí mať sakramentsky dobrý dôvod takto hlúpo ma oklamať.“ Hundral si popod fúzy.

       Keď sa zastavil pred známymi dverami, jeho ruka sa zastavila tesne pred vsunutím kľúča.

       ,,Bola to rana?“ Napadlo ho. Ticho čakal, či sa zvuk zopakuje. Keď sa nedočkal, pokrčil ramenami a odomkol dvere. ,,Uvidíme, či Hatake z väzňa dostal aspoň jeho meno.“

       Akonáhle sa dvere otvorili, Ibiki bol pozdravený chaosom. Tá trocha nábytku, ktorý sa nachádzal v miestnosti – stoličky a stôl – boli teraz rozptýlené všade, ako keby sem niekto hodil bombu.

       ,,Ale, no tak, poď dolu. Ako inak ťa môžem spoznať, ak sa ťa neopýtam?“

       ,,Neopováž sa ísť ku mne bližšie, ty perverzný úchyl!“

       Vyšetrovateľ číslo jedna v Konohe jemne zavrel dvere, zhlboka sa nadýchol a pretrel si oči predtým ako otvoril dvere znova. Hej. Bolo to tam stále.

       Na strope v hornom rohu miestnosti ako pavúk visel Mist Shinobi. A držal v ruke niečo, čo vyzeralo ako drevená noha zo zničenej stoličky. Pod ním stál Kakashi, ktorý bol známy ako najmladší, najsmrteľnejší a najvážnejší ninja v celej Konohe. Vystieral ruky k nepriateľovi akoby chcel chytiť uviaznutú mačku na strome.

       ,,Chcem ťa spoznať!“ Opakoval Kakashi gýčovitú vetu s úsmevom a jeho hlas bol rovnako podivne veselý.

       ,,Späť! Nepribližuj sa ku mne!“ Rozkazoval Iruka zúrivo a nebezpečne mával odlomenou nohou.

       ,,Mladší tínedžer musel rozdať niekoľko dobrých rán,“ pomyslel si Ibiki, keď zbadal na hlave Anbu niekoľko malých hrčí. ,,Škoda, že ho to nezastavilo.“

       Tou dobou Kakashi konečne schmatol Iruku do náručia a nemal v pláne ho z jeho objatia pustiť. Brunet nahlas vrčal a snažil sa prebojovať si svoju cestu k slobode. Spozoroval ohromene vyzerajúceho Ibikiho.

       ,,Pomóc! Prosím, poviem vám všetko, len mi pomôžte!“

       Všetko, čo mohol Ibiki robiť, bolo zízať, ako sa Chuunin začal priznávať.

       ,,Bol som vyslaný zo Skrytej Hmlovej, aby som znemožnil spojeneckú zmluvu medzi nám znepriatelenými dedinami!“ A aj keď to bola odpoveď, ktorú od neho chceli, nezastavil sa. ,,Volám sa Umino Iruka. Vek 18 rokov. Narodený 26.mája. Znamenie blíženec. Krvná skupina 0. Meriam 178 cm a vážim 66,2 kg!“ Kričal jedným dychom a posledné slová zakňučal, keď sa ho Kakashi dotkol na nevhodnom mieste.

       ,,Aké je tvoje obľúbené jedlo?“ Copy-nin rýchlo využil príležitosť opýtať sa.

       ,,RAMEN!“

       Ibiki mal už dosť tejto frašky, a preto sa ju rozhodol ukončiť. Hlasno zatlieskal.

       ,,Dobre, Kakashi, to stačí.“ Jeho chrapľavý hlas zachytil Kakashiho pozornosť. Spod ramien staršieho tínedžera vykúkal Iruka so šťastným uvoľneným výrazom, pri pohľade na muža, zvyčajne desivého, akoby bol anjelom vyslaným k jeho záchrane. Zatiaľ, čo o hlavu vyššie, sa Kakashi mračil na Ibikiho škaredým pohľadom a detsky odutými perami pod jeho maskou. ,,Dozvedeli sme sa, čo sme potrebovali, takže teraz správa pre Hokageho...“

       Kakashi zosilnil svoju kontrolu okolo panického Chuunina.

       ,,Aaw, prečo mu teda nejdeš povedať novinky, a ja zostanem tu a budem dohliadať na väzňa?“ Dal Ibikimu tie najväčšie šteňacie oči, šúchal si líca na Irukovej tvári, akoby bol Iruka pes, ktorého našiel a chcel si ho nechať.

       Ibiki, ako vysoko hodnotený vyšetrovateľ, nedovolil, aby sa jeho emócie zobrazili na jeho tvári, aj keď cítil ako mu klesá čeľusť pri pohľade na ten nemožný obrázok.

        ,,Prrrooossssííímmmm?“ Kakashi skutočne odul spodnú peru.

       Starší muž sa pohol v akcii. Skočil niekoľko krokov dopredu, schmatol Iruku za golier a zdvihol ho zo zeme ako zviera a držal mladého nepriateľa ďaleko z Kakashiho objatia.

       ,,Ach!“ Kakashi zalapal po dychu s prázdnymi rukami. Keď sa naň zjazvený muž prísne pozrel a vyštekol priamy rozkaz, mladý Anbu urazene skrížil ruky na prsiach a mrmlajúc pod fúzy dupal von. ,,Lakomý holohlavec.“

       Sám s väzňom, Ibiki otvoril ústa, aby rozkázal druhému mužovi, aby ho nasledoval, no nestihol. Okolo neho sa ovinuli dve ramená. Iruka ho objal. Proste prišiel k nemu, objal muža, ktorý ho mučil dve hodiny a dal mu pusu.

        ,,Ďakujem! Ďakujem! Ďakujem!“ Opakoval menší brunet s úprimnou vďakou na jeden nádych.

       S veľmi nepríjemným pocitom a úplne vyhodený z miesta, vyšetrovateľ jemne pohladil hlavu ďakujúceho chlapca. ,,Dobre, dosť.“ V rozpakoch si odkašľal do päste. ,,Poď za mnou.“

       ,,Áno, pane.“

 

       ,,Takže to bola Skrytá Hmlová, čo stála za prepadnutím.“ Starý muž si opäť potiahol zo svojej fajky a povzdychol si, keď mu jeden z jeho najlepších Shinobi podával hlásenie.

       ,,Áno, Hokage-sama.“ Kakashi poslušne prikývol.

       ,,Hmm.“ Vyfúkol oblak dymu. ,,Dobrá práca, Kakashi. Teraz pošlem rýchlu depešu Mizukagemu a vyriešime túto záležitosť raz a navždy.“

       ,,A čo väzeň, pane?“

       Hokage sa pustil prezerať zvitky na stole, kým jednoducho odpovedal: ,,Poviem Ibikimu, aby ho poslal na bezpečné miesto.“

       Snažiac sa udržať nadšenie preč zo svojho hlasu, Kakashi prehovoril. ,,Dovoľujem si navrhnúť bdieť nad ním sám, Hokage-sama. Uistím sa, aby neurobil nič podozrivé, alebo nezabil.“ Dodal na správnu mieru.

       Starý muž na chvíľu prestal čítať správy na pracovnej dosky, aby si pozbieral myšlienky. ,,Zdá sa to ľudskejší prístup a my predsa nechceme vytvárať dôvod na vyhlásenie vojny.“ Dal Anbu zamyslený pohľad, jeho tón bol stále viac ležérny ako oficiálny. ,,Ale si si istý, že chceš túto prácu? Práve si sa vrátil z trojdňovej misie a s najväčšou pravdepodobnosťou si veľmi vyčerpaný.“

       Kakashi vypol ramená a narovnal chrbát. ,,Ja to zvládnem.“

       Stačil jeden pohľad do tínedžerových rozhodnutých očí a Sarutobi vedel, že rozhodnutie tvrdohlavému dieťaťu nevyhovorí. Porazene si povzdychol.

       ,,Nech je teda tak. Choď informovať Ibikiho o svojej novej úlohe,“ nariadil.

       ,,Áno, Hokage-sama.“ Poklonil sa a zmizol v obláčiku dymu.

       Osamotený starý muž si v zamyslení poklepal fajkou po brade.

       ,,Mladý Chuunin musí byť zaujímavý, ak dokázal zaujať Kakashiho.“

 

       ,,Teraz ti vysvetlím pravidlá. Budeš umiestnený pod mojím dohľadom. Budem s tebou 24 hodín 7 dní v týždni. Ak z nejakého dôvodu po tvojom boku nebudem, budeš nútený nosiť chakra zámku okolo členku. Tá ti zabráni v úniku bez toho, aby som o tom vedel. Maximálna vzdialenosť medzi nami bude 10 metrov. Súčasne bude zámka blokovať tvoju chakru, takže nebudeš môcť vykonať privolanie alebo používať ninjutsu.“

       Iruka neprítomne kývol na monotónne vysvetlenie jeho nového trýzniteľa. Sotva počul slová, ktoré boli povedané, mladý Mist-nin uvažoval o vlastnej situácii, keď poslušne kráčal za Kakashim.

       ,,Čo budem robiť? Ako teraz môžem uniknúť s Copy-nin za chrbtom?“ Kým sa Iruka topil v beznádeji, ani si nevšimol krátke pohľady jedného konkrétneho oka. ,,Ja som také zlyhanie.“

       ,,Sme tu.“

       ,,Čo?“ Vytiahnutý z myšlienok sa Iruka našiel stáť tvárou k dverám. Neuvedomil si, že sa zastavili. ,,Ach.“

       Vedľa neho, Kakashi opatrne vložil kľúč do zámku a otvoril dvere. Pokynul Irukovi vkročiť. Brunet váhavo pozrel do temnej chodby a potom na Konoha Shonobi, než vstúpil dovnútra. Ozvalo sa tiché cvaknutie vypínača a svetlo sa rozžiarilo.

       Byt bol ako malá garsónka: kuchynka, kúpeľňa, priestranná obývacia izba a jedna spálňa. Priestory boli väčšinou holé, len v strede obývačky trónil obyčajný gauč, nízky stolík a na stenách jeden či dva zarámované obrazy. Všetko bolo čisté, nie prehnane vydrhnuté a lesknúce sa, no predsa čisté, takmer ako opustené.

       Zvyšok izieb bol rovnaký, využívaný, ale predsa holý a bez duše. Iruka si nemohol pomôcť a neskúmať domov slávneho Hatake Kakashiho. Hovorí sa, že meno osoby ukazuje ich osobnosť. No pri pohľade na prázdny byt, si Iruka niečo uvedomil.

       ,,Nevyzerá to tak odlišne od môjho.“ Pomyslel si a zosmutnel. Mráz mu zliezol dolu chrbticou a trhol hlavou na bok, kde ho Kakashi zblízka pozoroval.

       Mladší tínedžer sa takmer zadusil vlastným dychom, keď sa jeho oči stretli s Kakashiho pohľadom. Bolo tam toľko intenzity v neživom výraze. Matne sa pýtal sám seba, či sa Kakashi na neho hnevá alebo niečo podobné.

       Kakashi naopak čakal na Irukovu reakciu. Nemal potuchy, čo očakávať, keď vpustil roztomilého rukojemníka do svojho domu. Alebo lepšie povedané nedostatku domova.

       V rámci intenzívneho pohľadu sa Iruka odvrátil s červeňou na lícach. ,,Je to... ehm, pekné?“

       Spokojný Kakashi to vzal ako kompliment a radostne sa na usmial na zmäteného Chuunina. Zahákol rameno okolo Iruku a ťahal mladšieho muža do malého bytu.

       ,,Ukážem ti to tu,“ povedal veselo.

       Iruka prisahal, že nikdy vo svojom živote nepoznal takého čudného človeka. Jednu sekundu to vyzerá, že sa ho chystá zabiť, a potom sa transformuje do tohto bláznivého chalana pripraveného na každú somarinu. Ak by nepoznal Kakashiho povesť ako nebezpečného nepriateľa, myslel by si , že je to blázon. Prostý a jednoduchý.

       Napriek tomu z nejakého dôvodu alebo iného, Iruka necítil strach, ani nebol ohrozený jeho prítomnosťou. V skutočnosti to bolo vlastne... príjemné byť v jeho spoločnosti.

       ,,A toto je kúpeľňa.“ Kakashi rozsvietil stropné svetlo.

       Miestnosť bola dosť veľká, aby sa tam pohodlne zmestili dve osoby, s obdĺžnikovou vaňou so sprchovacím kútom pripojeným k nej, umývadlom a toaletou. Od zhora nadol bola vykachličkovaná bielymi keramickými dlaždicami, plyšový koberec pokrýval cestu k vani a zelený sprchovací záves s potlačou malých psov visel zo steny.

       ,,A keď už hovoríme o kúpeli,“ Kakashi potmehúdsky pokračoval, keď sa priblížil k zarazenému Chuuninovi. ,,Naozaj ho potrebuješ.“

       Než sa Iruka spamätal, cítil dve chladné ruky pod košeľou, ktoré sa dotýkali jeho hrude tak, že sa mu podlomili kolená a lapal po dychu.

       ,,Ah! Čo to... ehm, robíš?“ zalapal po dychu s očami napoly prekrytými viečkami. Košeľu mal už dávno stiahnutú.

       ,,Ako som vravel, potrebuješ kúpeľ.“ Odpovedal Kakashi nenútene, takmer veselo. Modré oko zasvietilo pri pohľade na dokonale opálenú hruď, kým jeho ruky pracovali na zipse.

       Keď Iruka konečne dostal svoju myseľ na správnu cestu, stál v kúpeľni nahý ako ho Pánboh stvoril. Zalapal po dychu a zúfalo sa objal rukami v snahe pokryť sa. Keď tento plán zlyhal, oči mu zachytili jedno krytie, ktoré mohlo byť použité, aby chránilo nahé telo pred zvráteným okom.

       Sprchové závesy.

       S neuveriteľnou rýchlosťou skončil do vane a pritiahol si závesy k sebe, schovávať sa v nich. Jeho telo sa chvelo v chladnom vánku, alebo to bolo z myšlienky, že ho Kakashi chytí? Nebol si úplne istý.

       Iruka si bol istý, že striebrovlasý tínedžer roztrhne závesy a v momente sa naň vrhne, no bol prekvapený, keď všetko v miestnosti stíchlo a jediné, čo tichú atmosféru narúšalo, bol slabý zvuk kvapkajúcej vody z kohútika. A šialený pulz jeho búšiaceho srdca.

       Práve, keď sa Chuunin chystal veriť, že sa nič nestane, počul hluk. Oprel sa o tenkú stenu a napäto sa započúval do jemného šumenia niečoho, čo nemohol identifikovať. Kým sa sústredil na to, čo by to mohlo byť, prehliadol prítomnosť za sebou.

       Iba, keď sa pustila sprcha a zaliala ho horúca voda, konečne si uvedomil, že Kakashi stojí priamo za ním. Schmatol okraje sprchových závesov a pokúsil sa utiecť, ale zastavili ho štíhle bledé ruky blokujúce mu cestu.

       ,,A kam si myslíš, že ideš?“ Hravý tón zastavil Iruku na mieste. Váhavo zdvihol oči cez rameno a stretol sa s rozosmiatou tvárou. Niekde vzadu v hlave, aj cez náhly strach si všimol, že Kakashi bol tiež nahý a bez masky, s výnimkou veľmi malého uteráka okolo pása. ,,Ešte si na neokúpal.“

       ,,Č-čo budeš-EEP!“ Iruka vypískol, keď mal tvár vtlačenú pod horúcu striekajúcu vodu.

       Kakashi sa načiahol pre šampón a začal drhnúť Irukove tmavé vlasy. Nečakaný pocit dlhých prstov vo vlasoch prinútil bruneta podskočiť. Inštinktívne sa snažiť od cudzích rúk odtiahnuť, ale prsty v jeho prameňoch sa dali do pohybu a masírovali citlivú pokožku hlavy.

       Iruka s pocitom, že stráca energiu, sa postupne uvoľnil. Zrazu unavené viečka poklesli, slasť z masáže sa prehnala telom.

       Za ním, Kakashi bol sám na seba pyšný a spokojný s reakciou mladšieho bruneta. Všetky roky života s jeho psami sa mu nakoniec vyplatili práve pre túto chvíľu. Copy-nin skoro prepukol v smiech, keď počul ako Iruka priadol rozkošou. Avšak vďaka Irukových prejavom radosti, sám stvrdol.

       Po niekoľkých blažených minútach drhnutia vlasov, sa Kakashi presunul nižšie na opálenú hruď. Penou zo šampónu trel opálenú pokožku, zmýval pot zo štíhleho tela, a zároveň chcel stále viac. 

       Mist ninja skoro protestoval, keď pocítil ako čarovné ruky opustili jeho hlavu, a potom zastonal, keď sa presťahovali na jeho vystavený hrudník. Prsty sa pohrávali s tmavými bradavkami, kým sa malé senzitívne body nepostavili do pozoru. Ďalší príval brnenia prebehol mladým telom.

       ,,Ale, ale, špinavý malý chlapec.“ Prehovoril Kakashi provokujúcim šeptom.

       Keď slová dosiahli Irukovu myseľ, vytrhol sa z omámenia a vnútorne sa začal brániť. Nebolo to ľahké. ,,D-dosť. Som hotový. Som čistý!“ Na konci zalapal po dychu ako Kakashi zovrel v prstoch vztýčené bradavky. ,,P-prosím. Nie viac.“

       Kakashi vzadu trucoval a vytiahol si Iruku bližšie na jeho hruď. ,,Ešte nie. Musím očistiť ešte jeden bod.“

       Bez varovania sa Kakashiho veľké ruky omotali okolo polovztýčeného penisu a začali ho pumpovať. Zvyšky peny zo šampónu premazali prsty a uľahčili tak pohyb, a zároveň vytvorili úžasné trenie.      

       ,,Ohh! Nechaj!“ Rozkázal Iruka, ale hlas sa mu zlomil a odišiel do ticha. Natiahol sa odstrčiť Kakashiho ruku, no nenašiel silu. ,,Ahh!“

         Kakashi sa nemohol ubrániť divokému úsmevu pri pohľade na Chuuninovu tvár a odvážnu snahu striasť sa ho. Masíroval už ťažkú dĺžku, šúchal palce na špičke hlavy a ľahko sťahoval tenkú predkožku. Iruka vykríkol.

       ,,Oh, áno. Nezabudol som na toto miesto.“ S uterákom okolo pása vrážal bokmi dopredu a trel sa o Irukov okrúhly zadok, jeho vlastná tvrdosť sa trela o dve dokonalé pologule  a látku uteráka. ,,Očistím každý centimeter z teba.“

       Brunet ho nepočúval. Jeho myseľ bola tak stratená v utópii, že ani nevidel. Jedna ruka dráždila jeho bradavky, druhá masírovala tvrdý penis, iný stuhnutý úd sa trel o jeho análny otvor, Iruka prišiel o rozum.

       ,,Oh! Oh! Ah! Mmn!“ Stonal a kňučal. Elektrické šoky náhodne blúdili jeho telom. Teplo v jeho vnútri sa zväčšovalo. Chystal sa vybuchnúť. ,,Prosím! Ah, ja... ja príd-bože!“

       ,,Len do toho.“ Zašepkal mu do ucha Kakashi s láskou. Jemne obhrýzal citlivú oblasť na brunetovom uchu. ,,Len poď.“

       A rovnako ako mu Kakashi prikázal prísť, Iruka vyvrcholil, jeho semeno pošpinilo bielu vaňu. Iruka nemohol pochopiť, čo sa deje okolo neho. Jediné, čo vedel isto, bolo, že všetko videl v čisto bielej farbe. Oči sa mu zrolovali do tyla. Stratil vedomie.

       Kakashi pevnejšie zovrel trup svojho milenca ihneď ako omdlel. Druhou rukou sa zachytil steny, aby ich podporil, pretože jeho vlastné nohy boli príliš vratké. Pohľad na Iruku ako vrcholí ho prinútilo explodovať do uteráka. Na tvári mu svietil samoľúby úškrn, keď sledoval ako voda zmýva dôkazy o ich činnosti.

       ,,Lepšie je očistiť sa skôr ako pôjdeme spať.“ Zamrmlal tínedžerovi, ktorý mu spal v náručí. Jemne odhrnul tmavé vlasy z Irukovej tváre, vytiahol ho bližšie k sebe a počúval tlkot ich sŕdc pod sprchou.